Zákon č. 582/2004 Z.z. z 23. septembra 2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
Aktuálne znenie zákona po novele vykonanej zákonom č. 467/2009 Z.z.
Platnosť od: 1. novembra 2004
Účinnosť od: 1. decembra 2009
Daň z nehnuteľností, ktorá je upravená v druhej časti zákona č. 582/2004 Z. z., zahŕňa:
a) daň z pozemkov,
b) daň zo stavieb,
c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome.
Daňovník – osoba, fyzická alebo právnická, ktorej majetok podlieha dani, môže byť zhodná s platiteľom dane – osobou, ktorá je povinná daň zaplatiť správcovi dane.
Daňovníkom dane z pozemkov, je:
a) vlastník pozemku,
b) správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri.
Daňovníkom dane z pozemkov je tiež:
a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,
b) nájomca, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri, má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom, má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene a).
Ak nie je možné určiť daňovníka podľa údajov z katastra nehnuteľností alebo iných dokumentov, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva.
Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Daňovníci teda môžu dať súhlas jednému z majiteľov a ten podá daňové priznanie za všetkých podielnikov.
Daňovníkom dane zo stavieb je:
- vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného celku,
pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca, - ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva,
- ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane zo stavieb zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani.
Daňovníkom dane z bytov je:
a) vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného,
b) ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani.
Daňová povinnosť
Daňová povinnosť k dani k nehnuteľností vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane:
- zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti,
- ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom,
- na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k l. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, zákon však môže ustanoviť výnimky kedy to tak nie je,
- v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.
Fyzická osoba alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia je povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali. Správcom dane pri dani z nehnuteľností sú miestne úrady. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti je potrebné, aby daňovník oznámil miestne príslušnému mestskému alebo obecnému úradu vznik daňovej povinnosti.
Daňové priznanie
- daňové priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia,
- v ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. To znamená, že daňové priznanie podáva daňovník len jedenkrát pri nadobudnutí a potom už nemusí ročne opakovane podávať daňové priznanie pokiaľ nenastanú nejaké nové skutočnosti,
- daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti,
- ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania
- daňovník je povinný v priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočítať. Ak priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, oslobodenie od dane alebo zníženie dane sa pri výpočte dane zohľadní u toho spoluvlastníka, ktorý spĺňa podmienku na oslobodenie od dane alebo zníženie dane.
- daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v priznaní aj meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, a ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo (IČO) a sídlo alebo miesto podnikania. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje podľa daňového priznania.
Podané daňové priznanie kontrolujú miestne úrady a na základe neho vydajú platobný výmer na daň z nehnuteľností. Daň z nehnuteľností teda nie je splatná v termíne podania ale až po obdržaní platobného výmeru od správcu dane v časovej lehote určenej vo výmere.
Platenie dane
- vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru, správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia určiť platenie dane z nehnuteľností v splátkach,
- základ dane sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.
Výzva
Ak daňový dlžník v lehote nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.
Sankcie
- ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 eur a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 eur,
- ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 6,63 eur, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 66,38 eur,
- uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie bola pokuta uložená – to znamená, že daňová povinnosť trvá ďalej, daň treba zaplatiť aj keď bola uložená pokuta, pretože nejde o náhradu za daň, ale za sankciu/test za porušenie povinnosti,
- proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
Zánik práva vyrubiť daň
- daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť alebo priznať vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie dane.
Záložnéprávo
- správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu. Záložné právo sa zriaďuje za účelom zabezpečenia pohľadávky – v tomto prípade ide vlastne o „poistku“ aby bola daň zaplatená.
Daňové exekučné konania
- v prípade nezaplatenia dane je možné vykonať exekúciu,
- daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku. Rovnako sa vymáhajú aj peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky.
- daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo– na jeho základe sa vykoná samotná exekúcia,
- daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov,
- správca dane môže vykonať daňovú exekúciu nasledovnými spôsobmi:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e) predajom cenných papierov,
f) predajom nehnuteľnosti,
g) predajom podniku alebo jeho časti,
h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
- správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.
vybrali.sme.sk
