Pokiaľ sa živnostník alebo konateľ firmy rozhodne zamestnávať zamestnancov, mali by ste vedieť, aké povinnosti im tohto kroku vyplývajú. V prvom rade by mali vedieť, že zamestnancov môžu zamestnávať na základe pracovného pomeru alebo na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru
Pracovník pracujúci na základe pracovného pomeru môže odpracovať maximálne 48 hodín do týždňa a počet odpracovaných dní sa mu započítava na účely dôchodku. Z pracovného pomeru platí zamestnanec aj zamestnávateľ odvody do fondov inštitúcii sociálneho a zdravotného zabezpečenia a tiež sa odvádzajú preddavky na daň zo závislej činnosti.
Pracovník pracujúci na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru:
- na základe dohody o pracovnej činnosti môže odpracovať maximálne 10 hodín do týždňa
- na základe dohody o vykonaní práce maximálne 350 hodín do roka
- na základe brigádnickej činnosti študentov polovicu pracovného času, t.j. max. 24 hodín týždenne
Z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatí zamestnanec odvody do fondov. Odvody do fondov úrazového a garančného poistenia odvádza iba zamestnávateľ vo výške 1,05% z vymeriavacieho základu. Na základe toho, či si zamestnanec z dohody uplatňuje alebo neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a na základe výšky príjmu, zamestnávateľ za neho odvádza preddavok na daň zo závislej činnosti alebo zrážkovú daň. Obidva pojmy sú vysvetlené nižšie.
Obidva tieto zmluvné vzťahy musia byť od začiatku ošetrené pracovnou zmluvou. Akékoľvek zmeny týkajúce sa pracovného pomeru, ako napr. zmena pracovnej doby, zaradenia, odmeny za vykonanú prácu atď. by mali byť zakotvené v dodatkoch k pracovnej zmluve.
Všetky ustanovenia týkajúce sa pracovného pomeru, aj dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce. Pre zamestnávateľa je veľmi dôležité vedieť aspoň základné práva zamestnancov vyplývajúce zo Zákonníka práce ako:
- skúšobná lehota
- nárok na stravné a pitný režim
- nárok na dovolenku
- výpoveď
- odstupné
- odchodné
S uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody so zamestnancom má zamestnávateľ oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane a inštitúciám zdravotného a sociálneho zabezpečenia.
Povinnosti voči orgánom
Sociálna poisťovňa
- najneskôr pred nástupom zamestnanca do zamestnania je potrebné zamestnanca prihlásiť do sociálnej poisťovne na tlačive nazývanom Registračný list
- pokiaľ ide o prvého zamestnanec v podniku, je potrebné, aby sa aj samotný zamestnávateľ prihlásil na základe Registračného listu zamestnávateľa do ôsmich dní od zamestnania prvého zamestnanca
- za zamestnanca sa mesačne odvádzajú odvody do fondov sociálneho zabezpečenia v nasledovnej výške:
|
Druh poistenia
|
%
|
Minimálny vymeriavací základ (eur)
|
Maximálny vymeriavací základ (eur)
|
|
Nemocenské
|
1,4%
|
295,50
|
1003,09
|
|
Starobné
|
14%
|
295,50
|
2674,90
|
|
Invalidné
|
3%
|
295,50
|
2674,90
|
|
Úrazové
|
0,8%
|
295,50
|
neobmedzené
|
|
Garančné
|
0,25%
|
295,50
|
1003,09
|
|
V nezamestnanosti
|
1%
|
295,50
|
2674,90
|
|
Rezervný fond
|
4,75%
|
295,50
|
2674,90
|
- zamestnávateľ má povinnosť mesačne posielať v lehote splatnosti poistného Mesačný výkaz poistného spolu s prílohou, na ktorej uvedie jednotlivých zamestnancov a ich vymeriavacie základy vrátane poistného
- po ukončení pracovného pomeru zamestnanca je povinný poslať Sociálnej poisťovne znovu na tlačive Registračný list odhlášku zamestnanca, najneskôr nasledujúci deň po ukončení pracovného pomeru
- do troch dní po ukončení pracovného pomeru je povinný poslať Sociálnej poisťovni Evidenčný list dôchodkového poistenia zamestnanca, ktorý mu predtým dá za každý odpracovaný rok podpísať, aby sa odpracovaná doba započítala zamestnancovi na účely dôchodku
Zdravotná poisťovňa
- najneskôr do 8 dní od nástupu zamestnanca do zamestnania je potrebné zamestnanca prihlásiť do zdravotnej poisťovne na základe tlačiva nazvaného Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie (každá poisťovňa má vlastné tlačivo)
- pokiaľ je to prvý zamestnanec, je potrebné, aby sa aj zamestnávateľ prihlásil na základe tlačiva Prihláška/Oznámenie zamestnávateľa
- za zamestnanca bude mesačne odvádzať odvody do zdravotnej poisťovne v nasledovnej výške:
|
Poistenie
|
Zamestnávateľ
|
Minimálny vymeriavací základ (eur)
|
Maximálny vymeriavací základ (eur)
|
|
Zdravotné
|
10%
|
295,50
|
2006,17
|
- mesačne je ďalej povinný posielať do troch dní od lehoty splatnosti poistného Mesačný výkaz poistného (každá poisťovňa má vlastné tlačivo) spolu s prílohou, na ktorej uvedie jednotlivých zamestnancov a ich vymeriavacie základy vrátane poistného
- pokiaľ zamestnáva 9 a viac zamestnancov, je povinný posielať výkazy v elektronickej forme
- po ukončení pracovného pomeru zamestnanca je potrebné zaslať zdravotnej poisťovni znovu na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie odhlášku zamestnanca najneskôr do ôsmich dní od ukončenia pracovného pomeru
Daňový úrad
- pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodol zamestnávať zamestnanca, má povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade z titulu dane zo závislej činnosť – je to iné ako registrácia pre daň z príjmov na ktorú sa prihlasuje na začiatku vykonávania činnosti. Stačí len listom oznámiť dátum od kedy táto povinnosť vzniká, t.j. odkedy zamestnáva prvého zamestnanca
- pri nástupe zamestnanca do zamestnanca je potrebné, aby podpísal tzv. vyhlásenie, na ktorom zamestnanec uvedie, či si uplatňuje nezdaniteľnú časť dane, daňový bonus na dieťa alebo deti, či je poberateľom nejakého druhu dôchodku ....
- na základe výšky mzdy a toho, či si zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú čiastku dane alebo nie, je zamestnávateľ povinný za neho mesačne odvádzať preddavky na daň zo závislej činnosti alebo daň zrazenú tzv. zrážkovou daňou, obidve vo výške 19%
Pokiaľ nemá zamestnanec hrubú mzdu vyššiu ako 165,96 eur, tak sa jeho príjem zdaňuje zrážkovou daňou (§ 43 zákona o dani z príjmov).
Pokiaľ má zamestnanec mzdu vyššiu ako 165,96 eur, tak sa z jeho mzdy odvádzajú preddavky na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov). Ak zamestnanec podpíše vo vyhlásení, že si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane, tak sa od jeho mzdy odpočíta 335,47 eur (mesačná čiastka nezdaniteľnej časti základu dane) a preddavok na daň sa odvedie iba z rozdielu. Ak je mzda nižšia ako mesačná čiastka nezdaniteľnej časti základu dane, tak sa preddavky na daň neodvádzajú (napríklad v prípade minimálnej mzdy 295,50 eur). Ak si zamestnanec vo vyhlásení neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane, potom sa preddavok na daň z príjmov odvádza z celej jeho mzdy.(Dôchodcovia nemajú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane).
- zamestnávateľ je povinný o takto zrazených preddavkoch na daň a zrážkovej dani posielať štvrťročne prehľad na daňový úrad. Tlačivo sa nazýva Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej podľa § 43. Lehota na jeho podanie je vždy do 31. dňa nasledujúceho mesiaca po ukončení kalendárneho štvrťroka. V tomto prehľade uvedie výšku zrazených a odvedených preddavkov na daň, výšku vyplateného daňového bonusu, spolu s príslušnými dátumami úhrad.
- po ukončení kalendárneho roka je povinný svojim zamestnancom vypracovať ročné zúčtovanie dane, ak o to požiadajú, alebo im vystaviť potvrdenie o vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na daň pre účely vypracovania daňového priznania
- do 31.3. nasledujúceho roku je povinný zaslať daňovému úradu tzv. ročné Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, kde sú uvedení všetci zamestnanci, ktorí u neho v predchádzajúci kalendárny rok pracovali, ich výška mzdy a zrazené preddavky, vrátane vyplatených daňových bonusov.
- nárok na daňový bonus má právo si uplatniť vždy jeden z rodičov, pokiaľ je dieťa ešte vyživované a nemá viac ako 25 rokov
- pokiaľ vo vyhlásení zamestnanec uvedie, že si uplatňuje daňový bonus, je zamestnávateľ povinný mu ho vyplatiť v rámci mzdy, t.j. buď mu o túto sumu zníži preddavok na daň alebo, ak je to pracovník s výškou mzdy takou, že sa preddavky z jeho mzdy neodvádzajú, tak mu ho vyplatí z vlastných finančných prostriedkov a poníži tak celkový odvod dane za všetkých zamestnancov alebo si ho v rámci štvrťročného prehľadu nárokuje na vrátenie od daňového úradu
- pokiaľ zamestnávateľ ukončil pracovný pomer s posledným zamestnancom, má povinnosť túto skutočnosť nahlásiť daňovému radu. Pokiaľ by tak neurobil, povinnosť zasielať štvrťročné prehľady a ročné hlásenia mu nezaniká a za ich neposlanie daňový úrad musí automaticky vyrúbiť pokutu.
vybrali.sme.sk
