Všetci sa snažia nájsť optimálne riešenie v oblasti financií, využiť všetky legálne možnosti, ktoré zákonodarcovia v rámci platnej legislatívy ponúkajú a vyťažiť tak zo svojich peňazí optimum pri minimálnych výdavkoch. Dôchodcovia sú azda najtypickejšou skupinou, ktorá sa snaží v duchu rozprávky o „Troch grošoch“ vyťažiť maximum a získať späť čo najviac v podobe tretieho groša, aj keď nie priamo od svojich detí.
Pre dôchodcov, ktorí zavŕšili dôchodkový vek na prelome rokov sa vynára otázka, či požiadať o dôchodok koncom aktuálneho roku alebo až začiatkom toho nasledujúceho.
Pokiaľ dôchodca požiada o dôchodok napríklad ešte v decembri alebo k 1.1.2010, stráca nárok na nezdaniteľnú časť základu dane pre rok 2010. (Nezdaniteľná časť základu dane platná v roku 2009 je 4025,70 eur. V roku 2010 by sa mala zvýšiť). Preto ak dôchodca predpokladá, že bude v roku 2009 pracovať a dosahovať príjmy v odhadovej výške nad polovicu z nezdaniteľnej časti základu dane (t.j. viac ako 2012,85 eur) , oplatí sa mu počkať a o dôchodok požiadať po 1.1.2010.
Pokiaľ dôchodca dovŕši dôchodkový vek a jeho pracovný pomer v organizácii končí, má za určitých podmienok nárok na odchodné. Týka sa to toho zamestnanca podľa Zákonníka práce, § 76 ods.6, ktorý musí splniť všetky nasledovné podmienky:
- odchodné ešte nikdy predtým nedostal
- zamestnanie skončilo až po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok / starobný dôchodok / invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%
- zamestnanec požiadal o uvedený dôchodok buď v čase trvania pracovného pomeru alebo nasledujúci (pracovný) deň po skončení pracovného pomeru
Výška odchodného predstavuje najmenej výšku jeho priemerného mesačného zárobku.
Tu je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o prípady, kedy pracovný pomer končí z dôvodov uplynutia dohodnutej doby, nie v prípadoch kedy požiada o ukončenie pracovného pomeru zamestnanec.
Novelou zákona č.594/2007 Z.z. boli zo zdravotného hľadiska príjmy dôchodcov, ako poistencov štátu pracujúcich na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru, zaradené medzi tzv. vyňaté príjmy. To znamená, že sa neberú do úvahy pri povinnosti podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie a táto povinnosť im odpadá.
Pri akom type práce ušetrí dôchodca aj zamestnávateľ najviac (na odvodoch a daniach)?
Dôchodca, ako každý iný plnohodnotný človek, má nárok aj v dôchodkovom veku na prácu a obohatenie nielen svojho psychického, ale aj finančného stavu. Súčasne platná legislatíva ponúka dôchodcom možnosť popri dôchodku pracovať na základe pracovného pomeru, či už na plný alebo čiastočný úväzok, na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale tiež vykonávať samostatne zárobkovú činnosť ako živnostník, t.j. podnikať.
Obmedzenia z hľadiska pracovného pomeru a dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru dôchodcov (dĺžka pracovného času, nemocenské, odvody, dane) sa riadia takisto Zákonníkom práce.
Každý druh práce alebo pracovného pomeru má svoje negatíva aj pozitíva pre samotného dôchodcu, ako aj pre jeho zamestnávateľa:
Dôchodca pracujúci na základe pracovného pomeru
- má v prípade choroby nárok na nemocenské dávky,
- po ukončení pracovného pomeru mu sociálna poisťovňa prepočíta dôchodok vzhľadom na to, že z titulu pracovného pomeru platil odvody na povinné dôchodkové poistenie. Pokiaľ úhrn jeho príjmov nepresiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, t.j. (2012,85 eur pre rok 2009) môže si podať daňové priznanie a daňový úrad mu vráti zrazené preddavky na daň v plnej výške. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane nemá, ak je poberateľom starobného dôchodku už od predchádzajúceho roku, resp. má nárok na zníženie len o sumu danú ako rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane a jeho dôchodkom za rok 2008, ak dôchodok poberá od 1.1.2008 alebo ešte skôr.
- v prípade ročného zúčtovanie dane alebo podania daňového priznania má nárok na odpočet príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie a odpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, pokiaľ to výška jej príjmov umožňuje
Dôchodca pracujúci na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru
- neplatí odvody do fondov, nakoľko povinnosť platiť odvody na úrazové a garančné poistenie za neho má zamestnávateľ. V prípade choroby však nemá možnosť poberať nemocenské dávky
- po ukončení takéhoto druhu práce nemá nárok na prepočet dôchodku, nakoľko neplatil odvody na dôchodkové poistenie. Pokiaľ úhrn jeho príjmov nepresiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, môže si podať daňové priznanie a daňový úrad mu vráti zrazené preddavky na daň v plnej výške,
- nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ak je poberateľom starobného dôchodku už od predchádzajúceho roku, resp. má nárok na zníženie len o sumu danú ako rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane a jeho dôchodkom za rok 2008, ak dôchodok poberá od 1.1.2008 alebo ešte skôr,
- v prípade ročného zúčtovanie dane alebo podania daňového priznania má nárok na odpočet príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie a odpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, pokiaľ to výška jej príjmov umožňuje
Samostatne zárobkovo činná osoba – dôchodca živnostník
- má výhodu v oblasti platenia odvodov na zdravotné poistenie. Od júla 2008 platí preddavky tak, ako si ich vypočítal v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2007. Na rozdiel od ostatných platiteľov, dôchodca pri platení preddavkov nemá povinnosť platiť ich v zákonom stanovenej minimálnej výške (momentálne 41,37 eur). Ak mu v ročnom zúčtovaní za rok 2007 vyšla suma preddavkov nižšia ako 3,32 eur, neplatí preddavky na zdravotné poistenie vôbec.
- ak vymeriavací základ dôchodcu podnikateľa za rok 2008 nepresiahne sumu 2135,43 eur (platí pre dôchodcu, ktorý celý rok 2008 poberal dôchodok a súčasne podnikal), nebude za rok 2008 platiť žiadne poistné na zdravotné poistenie. Ak takýto dôchodca počas roka 2008 platil preddavky na zdravotné poistenie, na základe ročného zúčtovania za rok 2008 mu zdravotná poisťovňa preddavky vráti.
- v sociálnom poistení je podnikajúci dôchodca zvýhodnený tým, že neplatí poistné na invalidné poistenie (6% z vymeriavacieho základu), platí len odvody na nemocenské poistenie, starobné poistenie a rezervný fond.
- v prípade choroby má nárok na nemocenské dávky.
- po ukončení živnosti mu sociálna poisťovňa prepočíta dôchodok vzhľadom na to, že platil odvody na povinné dôchodkové poistenie, pokiaľ úhrn jeho príjmov nepresiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane
- pri podaní daňového priznania nemá povinnosť platiť daň z príjmov, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ak je poberateľom starobného dôchodku už od predchádzajúceho roku, resp. má nárok na zníženie len o sumu danú vo výške rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou základu dane a jeho dôchodkom za rok 2008, ak dôchodok poberá od 1.1.2008 alebo ešte skôr,
- má nárok na odpočet príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie a odpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, pokiaľ to výška jej príjmov umožňuje.
Najpodstatnejší rozdiel medzi prácou na dohodu a prácou v pracovnom pomere je, ako bolo uvedené už vyššie, vo výške a spôsobe platenia odvodov, ktoré je povinný platiť samotný dôchodca, ale hlavne jeho zamestnávateľ
Príklad 1: Porovnanie práce na dohodu a pracovného pomeru – dôchodca s mesačným príjmom vo výške 331,94 eur.
|
|
Dohoda
|
Pracovný pomer
|
|
Odvody zamestnanca
|
0% - 0 eur
|
9,4% - 31,20 eur
|
|
Odvody zamestnávateľa
|
1,05% - 3,49 eur
|
31,2% - 103,57 eur
|
|
Zrazená daň z príjmu
|
19% - 63,07%
|
19% - 57,15%
|
|
Čistý príjem
|
268,87 eur
|
243,59 eur
|
Zamestnávateľ ušetrí 100,08 eur na odvodoch, Po odpočítaní 19% dane je výsledná úspora 81,06 eur mesačne.
Príklad 2: Dôchodca podniká ako živnostník. Jeho mesačný príjem je 331,94 eur mesačne (doteraz neplatil odvody).
- ročný príjem 3 983,27 eur
- uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 40% = 1593,31 eur
- čiastkový základ dane = 2 389,96 eur, v prípade neuplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane aj základ dane
- daň 19% = ročne 454,08 eur (mesačne 37,84 eur)
- vymeriavací základ pre odvody zdravotného poistenia: 2 389,96 / 2,14 = 1 116,80 eur
- odvody na zdravotné poistenie: 14% = 0 (pokiaľ je vymeriavací základ nižší ako 2 135,43 eur, nie je dôchodca povinný platiť odvody na zdravotné poistenie)
- vymeriavací základ pre odvody sociálneho a nemocenského zabezpečenia: 2 389,96 / 2 /počet mesiacov podnikania, t.j. 1 194,98 eur (v prípade, že podnikal celý rok) tzn. minimálna výška odvodov
- odvody na sociálne poistenie 26,75% = 79,00 eur
vybrali.sme.sk
