Dovolenka zohráva dôležitú úlohu v sústave právnej úpravy pracovného času a času odpočinku zamestnanca. Jej účelom je predovšetkým to, aby si zamestnanec po práci odpočinul a načerpal ďalšie sily na vykonávanie pracovnej činnosti.
Podmienkou čerpania dovolenky zamestnanca je pracovný pomer. Počas čerpania dovolenky prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy, ktorá zodpovedá sume jeho priemerného zárobku.
V tomto článku nájdete:
Podľa zákonníka práce §100 sú upravené nasledovné druhy dovoleniek:
A. dovolenka na kalendárny rok, alebo jej pomerná časť
B. dovolenka za odpracované dni
C. dodatková dovolenka
Ak by zamestnanec chcel čerpať dovolenku u zamestnávateľa, jednou z podmienkou je, aby u zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku.
PRÍKLAD:
Zamestnanec nastúpi do zamestnania 01. 09. 2009. Na dovolenku bude mať nárok až po odpracovaní 60 dní, t.j. od 01. 11. 2009.
Pre vznik nároku na dovolenku nestačí len trvanie pracovného pomeru u zamestnávateľa. Ako výkon práce na účely dovolenky sa posudzuje napr. aj čas:
· keď si zamestnanec vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,
· keď zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorú sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
· práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
· materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky čerpania podľa Zákonníka práce § 166,
· keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, s výnimkou času pracovného voľna na žiadosť zamestnanca, ak bolo vopred dohodnuté jeho nadpracovanie a čas, po ktorý bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.
POZOR
Ako výkon práce na účely dovolenky sa neposudzuje čas:
· civilnej služby,
· zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci
· náhradnej služby
· výkonu základnej služby
Podľa zákonníka práce je určená výmera dovolenky v trvaní najmenej štyroch týždňov. Dovolenka vo výmere najviac piatich týždňov prislúcha zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka odpracoval 15 rokov v pracovnom pomere po 18. roku veku. Táto odpracovaná doba v trvaní 15 rokov sa nevzťahuje na výkon práce u jedného zamestnávateľa, to znamená že nie je nutné pracovať celú dobu u jedného zamestnávateľa, ale do tejto doby sa započítava aj práca pre iných zamestnávateľov.
Ak zamestnanec odpracoval 15 rokov, je povinný zamestnávateľovi preukázať túto skutočnosť do konca kalendárneho roka, v ktorom si uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku. Ak tak neurobí, nárok na dlhšiu dovolenku z a n i k á (prekluduje sa) podľa ustanovenia § 3ž ods. 1 Zákonníka práce.
Dôvodom pre krátenie dovolenky je:
· zameškanie práce pre výkon trestu odňatia slobody,
· väzba, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu zamestnanca
· neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny,
· prekážky v práci, ktoré sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce (§144 ods. 4 Zákonníka práce)
Dovolenka, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa môže krátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v tomto roku. Krátenie dovolenky nie je možné preniesť do ďalšieho kalendárneho roka, ak to bolo možné vykonať v predchádzajúcej právnej úprave dovolenky na zotavenie.
Ak zmení zamestnanec zamestnávateľa počas kalendárneho roku, môže sa stať, že neodpracuje u toho istého zamestnávateľa 60 dní v kalendárnom roku a jeho pracovný pomer netrval ani po celý kalendárny rok. V takomto prípade zamestnancovi patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
PRÍKLAD:
Pán Jozef nastúpil k zamestnávateľovi A 01. 09. 2009. Pracovný pomer u zamestnávateľa A ukončil k 30. 10. 2009.
Dňa 01. 11. 2010 nastúpil k zamestnávateľovi B. Ak pán Jozef odpracuje aspoň 22 dní, má nárok na určitú časť dovolenky (1/12).
Špecifikáciou tohto druhu dovolenky je, že ju možno krátiť len z dôvodu neospravedlnene zameškanej pracovnej zmeny. Kratšie časti neospravedlneného zameškania jednotlivých zmien sa sčítavajú.
Dodatková dovolenka je samostatným nárokom, ktorý je veľmi odlišný od ostatných druhov dovoleniek
Táto je podmienená odlišne než je tomu pri vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok, resp. pomernú časť dovolenky
Nárok na dodatkovú dovolenku majú dve skupiny zamestnancov:
- zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní
- zamestnanci vykonávajúci zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce. Sú to zamestnanci, ktorí:
a) trvalo pracujú v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
b) sú pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy,
c) sú pri práci vo významnej miere vystavení nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
d) pracujú pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
e) ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených podmienok alebo ako zdravotnícki zamestnanci pracujú v zdravotníckej službe zborov nápravnej výchovy aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
f) pracujú nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
g) vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú vystavení pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na ich zdravie,
h) pracujú s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
Dĺžka dodatkovej dovolenky je určená jednotne pre všetkých zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky pre jej priznanie. Jedná sa o jeden týždeň, ak zamestnanec pracuje po celý rok za daných podmienok, alebo 1/12 (pol deň) dodatkovej dovolenky za každých 22 takto odpracovaných dní. Do dpracovaného dňa sa zarátavajú všetky doby, ktoré sa započítavajú do výkonu práce pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok, pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni.
Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať v kalendárnom roku. Nie je možné preniesť ju do nasledujúceho roka. V prípade, že sa nevyčerpá, neposkytuje sa za ňu náhrada mzdy. Dodatková dovolenka sa čerpá prednostne pred riadnou dovolenkou, a to aj vtedy, keď na ňu zamestnancovi vznikne nárok až koncom kalendárneho roka.
Jediným prípadom, kedy má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, je ukončenie pracovného pomeru.
Za čerpané dni dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Táto náhrada sa počíta priemerným zárobkom na pracovnoprávne účely.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto sa môže stať, že v mesiacoch, ktoré nasledujú po kalendárnom štvrťroku, v ktorom boli zamestnancom vyplatené odmeny alebo zvýšené mzdy, budú ich náhrady za čerpanie dovolenky dosť vysoké.
vybrali.sme.sk
