1. januára 2007 začalo platiť pre Európsku úniu ďalšie 7-ročné programové obdobie. Pre Slovensko je významným aj preto, že má historickú šancu čerpať nemalé prostriedky z fondov EÚ.
Len z nástrojov regionálnej politiky, spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky rybolovu je k dispozícii viac ako 13,5 miliárd eur. Najväčší podiel na tomto balíku majú štrukturálne fondy (Európsky fond pre regionálny rozvoj a Európsky sociálny fond) a Kohézny fond.
Slovensko ako členská krajina EÚ sa zúčastňuje aj ďalšej série programov riadených z Bruselu, tzv. komunitárnych programov. V nich sa nachádzajú rovnako významné finančné zdroje, ktoré je možné využiť pre mobilitu študentov, celoživotné vzdelávanie, inovácie, kultúru, médiá, daňovú politiku, rast konkurencieschopnosti a veľa iných oblastí.
Existujú však i vlastné zdroje na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, kde je tiež nemálo grantových možností.
Slovenská vláda si na obdobie 2007 - 2013 stanovila nasledujúce priority:
1.Infraštruktúra a regionálna dostupnosť
- výstavba a modernizácia verejnej infraštruktúry, ktorá umožní prístupnosť infraštruktúry jednotlivých regiónov a zvýši efektivitu verejných služieb. Ťažiskom je transportná, environmentálna, vzdelávacia a sociálna infraštruktúra a obnova miest.
2. Znalostná ekonomika
- podpora rozvoja znalostnej ekonomiky prostredníctvom investícií do elektronických služieb a obsahu, výskumu a vývoja a podpora konkurencieschopnosti spoločností a služieb prostredníctvom inovácií.
3.Ľudské zdroje a vzdelávanie
- podpora rozvoja ľudských zdrojov, ktorá povedie k rastu zamestnanosti, zlepšeniu kvality pracovnej sily a ľudského kapitálu vzhľadom na potreby znalostnej ekonomiky a zvyšovanie sociálnej integrácie znevýhodnených skupín.
Národný strategický referenčný rámec tiež definuje horizontálne priority, ktoré komplementárnym spôsobom podporujú dosiahnutie cieľov rámca v štyroch oblastiach:
- menšinová rómska komunita
- rovnosť šancí
- udržateľný rozvoj
- informačná spoločnosť.
V tomto článku nájdete:
Sú nástrojmi regionálnej politiky. V rokoch 2000-2006 fungovala kohézna politika s piatimi fondmi – štyrmi štrukturálnymi a kohéznym fondom. Neskôr sa dva z nich modifikovali a v súčasnom programovom období hovoríme o dvoch štrukturálnych fondoch:
• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD/ERDF)
• Európsky sociálny fond (ESF)
Štrukturálne fondy (ŠF) nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja. Programy spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok.
Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ. Programujú sa na sedemročné obdobia (súčasným programovým obdobím je obdobie 2007 až 2013).
Slovenská republika mohla zo štrukturálnych fondov čerpať v skrátenom programovom období (2004 - 2006) 1,05 mld. eur (v stálych cenách roku 1999), v rokoch 2007-2013 je to pre ESF a ERDF 7,68 mld. eur (v bežných cenách).
ERDF je určený na hospodársky a sociálny rozvoj EÚ znižovaním rozdielov medzi znevýhodnenými regiónmi a medzi sociálnymi skupinami. Jeho konečným cieľom je vytváranie nových pracovných príležitostí.
Finančná pomoc ERDF je určená najmä na:
- podporu malých a stredných podnikov
- podporu produktívnych investícií
- rozvoj infraštruktúry
- posilnenie miestneho rozvoja
ESF je hlavným finančným nástrojom, ktorým EÚ transformuje svoje strategické ciele v oblasti politiky zamestnanosti do konkrétnych aktivít zameraných na zlepšenie odbornej kvalifikovanosti, ďalej na systémy vzdelávania a následný rast pracovného potenciálu občanov Spoločenstva. Fond bol založený Zmluvou z Ríma (25. 3. 1957) a je najstarším štrukturálnym fondom EÚ. Pomoc z ESF je nasmerovaná na zaradenie nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín do pracovného života;
- boj proti dlhodobej nezamestnanosti;
- uľahčenie integrácie mladých ľudí do pracovného procesu;
- adaptáciu pracujúcich na procesy modernizácie v priemysle;
- vyrovnanie príležitostí pre ženy a mužov;
- integráciu postihnutých osôb do pracovného života.
Kohézny fond (KF) je jedným z mladších euro fondov a vznikol až v 90. rokoch 20. storočia ako mimoriadny fond solidarity pre štyri najmenej prosperujúce členské štáty: Grécko, Portugalsko, Írsko a Španielsko.
Týmto štátom, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa bol nižší ako 90% vtedajšieho priemeru EÚ, mal pomôcť zapojiť sa do hospodárskej a menovej únie.
Vzhľadom na to, že na obyvateľa Slovenska nedosahuje 90% priemeru EÚ (je nižší ako 60%), ostávame v rokoch 2007-2013 naďalej oprávnení so všetkými našimi regiónmi uchádzať sa o prostriedky KF.
Hlavným rozdielom oproti štrukturálnym fondom je to, že jeho základnou bunkou je štát. Je určený predovšetkým na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v oblasti životného prostredia a dopravy, vrátane transeurópskych sietí.
Pri financovaní z KF musia byť splnené nasledovné podmienky:
- celkové náklady každého projektu by v princípe nemali byť nižšie ako 10 mil. eur. V riadne zdôvodnených prípadoch a s prihliadnutím na osobitné okolnosti môžu byť celkové náklady projektu aj nižšie ako 10 mil. eur;
- celková národná alokácia z KF musí byť rovnomerne rozdelená medzi rezorty životného prostredia a dopravy;
- celkové ročné príjmy každého členského štátu z KF, spolu s podporou v rámci štrukturálnych fondov, by nemali prekročiť 4 % HDP členského štátu;
- žiadny projekt nemožno súčasne financovať z KF a zo štrukturálnych fondov, iniciatívy Európskeho spoločenstva (ES) alebo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu;
- podpora pre opatrenia odbornej pomoci nesmie prekročiť 0,5 % z príspevku KF;
- súčet pomoci z KF a inej pomoci ES (okrem pomoci zo štrukturálnych fondov, iniciatív ES a záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu) poskytnutej pre projekt nesmie presiahnuť 90 % celkových výdavkov na projekt.
V prípade životného prostredia sú oprávnení žiadatelia len z verejného sektora. Pre projekty zamerané na zásobovanie pitnou vodou a zber a čistenie odpadových vôd sú oprávnenými žiadateľmi obecné vodárenské spoločnosti. Pri projektoch protipovodňovej ochrany sú oprávnenými žiadateľmi Slovenský hydrometeorologický ústav (pre projekt varovného systému POVAPSYS) a Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (pre ostatné projekty zamerané na protipovodňovú ochranu). V oblasti odpadového hospodárstva sú oprávnenými žiadateľmi pre všetky projekty vyššie územné celky.
Európsky poľnohospodársky záručný fond
Fond je jedným z hlavných nástrojov štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ (t.j. štrukturálnych fondov), ktorý podporuje adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve, rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry, rozvoj a obnovu vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov.
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
Fond je určený na podporu rozvoja vidieka a pomoc farmárom v zaostávajúcich regiónoch. Zároveň podporuje adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny, rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry, obnovu vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov.
Európsky fond pre rybné hospodárstvo.
1.Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
2. Životné prostredie a krajina
3.Zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva
4.Prístup LEADER
2. Životné prostredie a krajina
3.Zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva
4.Prístup LEADER
Národným kontaktným bodom pre čerpanie prostriedkov z fondov EÚ sú jednotlivé ministerstvá, vždy to ministerstvo, ktoré vyhlasuje výzvu v rámci ktorej sa budú prostriedky čerpať. V niektorých typoch výziev je okrem riadiaceho orgánu určený aj implementačný orgán. Implementáciou sú poverené agentúry ministerstiev alebo Sociálna implementačná agentúra.
Platobným orgánom pre tieto finančné mechanizmy je Ministerstvo financií, sekcia európskych a medzinárodných záležitostí.
Konečnými prijímateľmi individuálnych projektov môžu byť subjekty verejnej správy, samosprávy, mimovládne organizácie, ale aj podnikatelia v závislosti od konkrétnej výzvy. O pomoc môžu žiadať všetky subjekty verejného alebo súkromného sektora a mimovládne organizácie v prijímateľských štátoch, ktoré pôsobia vo verejnom záujme, napr. štátne, regionálne a miestne orgány, vzdelávacie a výskumné inštitúcie, orgány životného prostredia, dobrovoľné a spoločenské organizácie a verejno-súkromné partnerstvá. Koneční prijímatelia sú vždy presne vymedzení v každej výzve na predkladanie žiadostí.
Financovanie projektov v rámci finančných prostriedkov z fondov EÚ prebieha systémom refundácie minutých oprávnených nákladov. Jedine rozpočtové a príspevkové organizácie majú nárok na zálohovú platbu vo výške max. 40% z celkového rozpočtu projektu.
Miera spolufinancovania je takisto ako oprávnení žiadatelia, riadiaci orgán a oprávnené náklady určená vždy vo vyhlásení konkrétnej výzve a konkrétneho operačného programu.
Výška spolufinancovania zo strany žiadateľov je 15 %. Na tomto 15 % finančnom balíku sa podieľa aj štátny rozpočet do výšky 2/3 a žiadatelia teda musia disponovať aspoň 5 %. V prípade štátnych a rozpočtových organizácii preberá celé povinné spolufinancovanie štát.
Prioritné osi spolufinancuje štát štandardne 15%, len v prípade projektov verejnej osobnej dopravy je spoluúčasť vo výške 50 %.
Kritériá oprávnenosti výdavkov pri fondoch EÚ:
- výdavok bol realizovaný v oprávnenom období stanovenom zmluvou o poskytnutí nenávratnej finančnej pomoci
- spĺňa kritériá oprávnenosti uvedené v zmluve o poskytnutí nenávratnej finančnej pomoci
- je uvedený v žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, najmä v detailnom rozpočte, ktorý tvoril prílohu žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného prostriedku
- je uvedený v tabuľke rozpočtu
- je v súlade s Príručkou pre žiadateľov pomoci k oprávnenosti výdavkov stanovenými EÚ
- je v súlade so všetkými predpismi vydanými v rámci EÚ a v súlade s právnym poriadkom platným v Slovenskej republike,
- je primeraný, odôvodnený a v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, najmä z hľadiska hodnoty dosiahnutej za vynaložené peniaze a nákladovej efektívnosti,
- je riadne doložený účtovným dokladom, výpisom z účtu/účtov a podpornou dokumentáciou a správne zaevidovaný v účtovných knihách.
Najčastejšie nedostatky žiadateľov v procese verejného obstarávania:
1.) nesprávne, resp. neaktuálne, určená predpokladaná hodnota zákazky
2.) trvanie zmluvy (týka sa hlavne stavebných prác) určené v presných dátumoch: napr. od 12. 12. 2009 do 12. 06. 2010. Lepšie je lehotu určiť iba v mesiacoch (neuvádzať dni), pretože nikdy sa nedá s určitosťou zaistiť, či sa práce začnú v presne stanovený deň. Takúto lehotu na plnenie zmluvy treba následne dodržať aj v návrhu zmluvy.
3.) nevhodné rozdelenie predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa určitej metóde verejného obstarávania.
4.) nesprávne určenie zábezpeky nad 5 % predpokladanej hodnoty zákazky.
5.) podmienky účasti:
a) osobné postavenie – pripomíname, že zákon o verejnom obstarávaní bol novelizovaný
(v súčasnosti je platný zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa §26, ods. 1, písm. a) netreba zabudnúť doplniť (ak tak odborne spôsobilá osoba ešte nespravila), že výpis z registra trestov sa predkladaná aj na preukázanie, že uchádzač nebol právoplatne odsúdený za trestný čin zosnovania, založenia alebo podpory teroristickej skupiny.
(v súčasnosti je platný zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa §26, ods. 1, písm. a) netreba zabudnúť doplniť (ak tak odborne spôsobilá osoba ešte nespravila), že výpis z registra trestov sa predkladaná aj na preukázanie, že uchádzač nebol právoplatne odsúdený za trestný čin zosnovania, založenia alebo podpory teroristickej skupiny.
b) finančné a ekonomické postavenie – nemalo by sa požadovať poistenie zodpovednosti za škodu, pretože sa diskriminujú účastníci, ktorí nevyhrajú a kvôli takejto zákazke sa dali poistiť. Poistenie zodpovednosti za škodu sa môže vyžadovať iba od úspešného uchádzača pred uzavretím zmluvy.
Mnohí žiadatelia často prekročia maximálny požadovaný ročný obrat. Požadovaný ročný obrat by nemal byť vyšší než trojnásobok predpokladanej hodnoty verejného obstarávania. Treba však zároveň zohľadniť aj predpokladaný čas plnenia zmluvy, takže v konečnom dôsledku by sa požadovaný ročný obrat mal vypočítať podľa tohto vzorca:
(predpokladaná hodnota zákazky / počet predpokladaných mesiacov na plnenie zmluvy) x 3 (optimálny trojnásobok) x 12 (dvanásť mesiacov v roku), keďže ide o požadovaný ročný obrat.
c) technická a odborná spôsobilosť – ak sa požadujú referencie, mali by to byť referencie za posledných 5 rokov a nie za kratšie obdobie, aby nebol nikto diskriminovaný.
d) požadovanie počtu zamestnancov záujemcu/uchádzača. Považuje sa to za diskriminačné vzhľadom na to, že tí záujemcovia/uchádzači, ktorí majú k dispozícii pracovníkov na živnosť alebo iný typ pracovného záväzku, sú diskriminovaní, hoci dokážu zabezpečiť rovnaké plnenie ako tí, ktorí majú stálych zamestnancov.
e) požadovanie certifikátu bez možnosti predložiť aj ekvivalent, ktorý je schopný certifikát nahradiť, resp. by sa mali uznávať aj certifikáty týkajúce sa rovnakého predmetu z iných krajín.
f) požiadavka verejného obstarávateľa, aby uchádzač predložil aj oprávnenie o odbornej spôsobilosti vydaného na základe osobitného predpisu – odborná spôsobilosť na vybrané činnosti vo výstavbe podľa zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov
a zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov – s odborným zameraním na pozemné stavby. Tento dokument by malo byť možné nahradiť ekvivalentom.
a zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov – s odborným zameraním na pozemné stavby. Tento dokument by malo byť možné nahradiť ekvivalentom.
g) požiadavka verejného obstarávateľa o povinnosti vlastniť stroje a zariadenia na zabezpečenie stavebných prác. Nie je možné požadovať vlastníctvo týchto zariadení od záujemcu/uchádzača, vhodnejšie je vyžadovať iba disponibilitu týchto zariadení.
6.) nevhodné výberové kritériá v užšej súťaži na obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky. Treba brať do úvahy, že by mali byť vybratí tí záujemcovia, ktorí majú čo najlepšie a najväčšie skúsenosti so zákazkami podobného charakteru, t. j. podobný predmet plnenia zákazky, v podobnej hodnote, ako je stanovená predpokladaná hodnota zákazky.
7.) nesprávne určenie lehoty na predkladanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti. Lehota by sa podľa nariadenia Rady EHS č. 1182/71 z 3. júna 1971 mala začať počítať až odo dňa nasledujúceho po dni odoslania.
8.) v dokumentácii k verejnému obstarávaniu často chýba preukázanie odborného vzdelania alebo odbornej praxe členov komisie, ktorí by takéto vzdelanie, resp. prax mali mať podľa § 40, ods.1. zákona 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákona“).
9.) v dokumentáciách doručovaných na akceptáciu verejného obstarávania Riadiacemu orgánu pre Regionálny operačný program sa často nachádzajú doručenky týkajúce sa zasielaných dokladov. Vhodnejšie je však zasielať buď strany z knihy odoslanej pošty, alebo podacie lístky. Len tak sa dá správne skontrolovať, či boli dodržané lehoty (napr. na predkladanie ponúk – od zaslania výzvy do lehoty na predkladanie ponúk alebo či bola zápisnica z otvárania ponúk zaslaná do 5 dní odo dňa otvárania ponúk).
10.) niektoré doklady, ktoré by mali byť súčasťou splnenia podmienok účasti a boli vyhodnotené, absentujú, hoci záujemca bol vyhodnotený, že splnil všetky podmienky účasti.
11.) nesprávne vyhodnotenie splnenia podmienok účasti. V prípade, že si v užšej súťaži verejný obstarávateľ určí kritériá na základe ktorých obmedzí počet záujemcov, mal by podľa týchto kritérií aj postupovať. Často sa stáva, že pri vyhodnotení ponúk sa nevhodne posúdia jednotlivé referencie a berú sa do úvahy aj také referencie, ktorým chýbajú niektoré z náležitostí, ktoré verejný obstarávateľ požadoval v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.
12.) čestné vyhlásenia členov komisie podľa § 40, ods. 4 zákona bývajú podpísané ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, čo je nesprávne; člen komisie totiž nemôže konštatovať napríklad to, že ani jeden z uchádzačov nie je jemu blízka osoba, keď ešte nemuseli predložiť ponuku všetci uchádzači, ktorí ju majú v úmysle ponuku predložiť.
13.) chýbajúce čestné vyhlásenie odborne spôsobilej osoby, ktorá sa podieľa na tvorbe súťažných podkladov podľa § 34, ods. 10. zákona
14.) ak je súčasťou dokumentácie aj výkaz / výmer, ktorý majú uchádzači oceniť, a sú v ňom uvedené výrobky, materiály alebo tovary konkrétnej značky, je potrebné, aby verejný obstarávateľ zároveň umožnil predkladať aj ekvivalenty inej značky v rovnakej alebo vyššej kvalite.
15.)v návrhu zmluvy o dielo býva niekedy nesprávne upravená platnosť zmluvy o dielo: „Zmluva nadobúda platnosť v deň podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku“, čo je nesprávne, lebo zo zákona nadobúda zmluva platnosť v deň podpisu, meniť a upravovať sa môže iba účinnosť zmluvy.
16.) oznámenie o výsledku nebýva zaslané do vestníka Úradu pre verejné obstarávanie do 14 dní odo dňa podpisu zmluvy (takisto aj informácia o uzavretí zmluvy - podprahová zákazka).
17.) v prípade, že verejný obstarávateľ postupuje podprahovou metódou verejného obstarávania, treba preukázať zverejnenie na internetovej stránke verejného obstarávateľa formou tzv. print screenu.
18.)v prípade, že verejný obstarávateľ postupuje podprahovou metódou verejného obstarávania, často sa nesprávne uvádza lehota na vysvetľovanie súťažných podkladov. Podľa zákona 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov môže záujemca požiadať o vysvetlenie najneskôr 6 pracovných dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk a verejný obstarávateľ by mal podať vysvetlenie najneskôr do 3 pracovných dní od doručenia žiadosti o vysvetlenie.
19.)v prípade, že sa verejný obstarávateľ rozhodne postupovať podprahovou metódou verejného obstarávania, mal by výzvy uchádzačom zaslať až deň nasledujúci po dni, kedy bola výzva zverejnená na internetovej stránke obce.
20.)fotokópie k dokumentácií verejného obstarávania zaslané na Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program často nie sú overené.
21.) v zákazkách s nízkou hodnotou nie je často preukázané dodržiavanie transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi.
22.) podľa novely zákona 503/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.25/2006 Z.z. v znení nesk. predpisov, sa v podprahovej zákazke vyžaduje, aby verejný obstarávateľ postupoval podľa §99, v ktorom je uvedené, že „verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu podľa §45 s úspešným uchádzačom a ostatným uchádzačom oznámi, že neuspeli s uvedením dôvodu a identifikáciou úspešného uchádzača...“ . V §45 sa menia ods. 2 - 7, pričom najdôležitejšou zmenou je zmena lehoty uzatvárania zmlúv, a to najskôr 16 dní od zaslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk podľa §44, ak nebola doručená žiadosť o nápravu, alebo žiadosť o nápravu bola doručená po uplynutí lehoty podľa §136 ods. 3. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v prípade, ak verejný obstarávateľ postupuje podprahovou zákazkou, je rovnako ako pri podlimitnej alebo nadlimitnej zákazke, povinný dodržať lehotu 16 dní odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, kým podpíše zmluvu s úspešným uchádzačom.
23.)pri mnohých verejných obstarávaniach dochádza k porušovaniu §26. Verejný obstarávateľ/obstarávateľ neuvedie pri §26 odseky 3 a 4, čím neumožňuje, aby sa do súťaže prihlásili aj uchádzači z iných krajín. V každom verejnom obstarávaní by teda verejný obstarávateľ/obstarávateľ mal v §26 uvádzať aj odseky 3, 4, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona o verejnom obstarávaní a aby žiadni z potenciálnych uchádzačov neboli diskriminovaní.
vybrali.sme.sk
