Vedenie účtovníctva je väčšinou službou, ktorú živnostníkovi zabezpečuje externe účtovník alebo účtovná firma. Pokiaľ účtovnú a daňovú problematiku neovláda a pravidelne ju nesleduje, mohol by pri účtovaní a zostavení daňového priznania niečo zanedbať a neskoršie postihy zo strany správcu dane by boli značne vyššie ako náklady na dobrého účtovníka. Živnostník, na rozdiel od obchodnej spoločnosti, si môže vybrať, aké účtovníctvo bude viesť: jednoduché alebo podvojné. Obchodná spoločnosť je zo zákona povinná viesť podvojné účtovníctvo.
Základné pojmy používané v účtovníctve:
Výnos
- vzniká v momente predaja (t.j. pri vystavení faktúry), bez ohľadu na to, kedy bude faktúra zaplatená, príp. či vôbec bude zaplatená.
Príjem
- prírastok peňažných prostriedkov (v pokladnici alebo na bankovom účte)
Náklad
- vzniká pri nákupe tovaru alebo služby (t.j. pri fakturácii od dodávateľa), bez ohľadu na to, kedy bude faktúra zaplatená, príp. či bude vôbec zaplatená
Výdavok
- je úbytok peňažných prostriedkov (z pokladnice alebo bankového účtu)
Hlavný rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom je v tom, kedy príjmy a výdavky vstupujú do zdaňovaných príjmov a daňových výdavkov. Okrem toho, pri vedení jednoduchého účtovníctva existuje povinnosť rozlišovať príjmy a výdavky z pohľadu zákona o dani z príjmov na také, ktoré základ dane ovplyvňujú a ktoré nie. Zaraďujú sa do nasledovných základných skupín
Príjmy:
- z predaja
- z predaja vlastných výrobkov a služieb
- ostatné príjmy
Výdavky:
- prevádzková réžia
- odvody do fondov
- mzdy
- za tovar
- za materiál
- iné výdavky
Pri podvojnom účtovníctve je potrebné poznať jednotlivé účtové triedy, skupiny účtov a metodiku účtovania na nich. Každý účet má stranu Má dať a Dal a na tieto jednotlivé strany účtov sa účtujú jednotlivé účtovné položky, každá vždy duálne, teda na dva účty oproti sebe, čo je ďaleko náročnejšie ako jednoduché účtovníctvo.
Jednoduché účtovníctvo
Hlavnou účtovnou knihou je peňažný denník, v ktorom sa zachytávajú všetky operácie na bankovom účte a v pokladni a operácie zaúčtované prostredníctvom interných dokladov, t.j.operácie, ktoré ovplyvnia príjmy alebo výdavky z daňového hľadiska, ale neovplyvnia výšku peňažnej hotovosti alebo stav na bankovom účte živnostníka.
Rozdiel je v tom, že v jednoduchom účtovníctve sa účtuje o vydanej alebo prijatej hotovosti, teda o hotovostných platbách. Tie tvoria príjmy a výdavky. Účtujú sa tu i položky, ktoré neovplyvňujú základ dane a tiež osobné výbery, či príjmy. Evidencia sa vedie i o majetku a zásobách, vyplatených mzdách a sociálnom fonde. Pohľadávky a záväzky sa účtujú v pomocných knihách. Výšku dane priamo neovplyvňujú, pokiaľ nie sú uhradené. Ovplyvňujú iba výšku majetku a údaje, ktoré sa zobrazujú v účtovných výkazoch. Navyše, pri ukončení podnikania by musela osoba, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, pripočítať k základu dane aj neuhradené pohľadávky a odpočítať od základu dane neuhradené záväzky. K daňovému priznaniu sa dokladá výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch - čo tvorí účtovnú závierku.
Podvojné účtovníctvo
Hlavnou účtovnou knihou je účtovný denník, v ktorom sú zachytené všetky účtovné operácie zaúčtované na jednotlivých účtoch v časovom slede.
V podvojnom účtovníctve sa vychádza z účtovnej osnovy, ktorá je podmienená súvzťažným / akruálnym / účtovaním. Na podvojné účty sa účtuje nielen o výdajoch a príjmoch v hotovosti, ale aj o účtovaní záväzkov, pohľadávok, miezd, odhadných účtoch, nákladoch a výnosoch budúcich období, kapitálových účtoch, rezervách a pod. Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky k účtovnej závierke.
Výpočet dane
Základný rozdiel vo výpočte základu dane v jednoduchom a v podvojnom účtovníctve spočíva v tom, že v jednoduchom účtovníctve sa daňový základ vypočíta ako rozdiel zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov a v podvojnomúčtovníctve ako rozdiel výnosov a nákladov.
V podvojnom účtovníctve je zachytený aj výnos, aj príjem. Podnikateľský subjekt platí daň z príjmov, nie je to však daň z peňažných prostriedkov, ktoré boli uhradené. Základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podnikateľského subjektu (rozdiel výnosov a nákladov je výsledok hospodárenia, ktorý sa upraví o pripočítateľné a odpočítateľné položky na základ dane z príjmov). Z toho vyplýva, že podnikateľský subjekt nemusí mať za predaný tovar/služby zaplatené, ale povinnosť zdaniť výnosy z tohto obchodu mu vznikne. Podnikateľský subjekt sa teda môže dostať do situácie, keď musí odviesť daň z peňazí, ktoré ešte nemá.
Položky, ktoré zvyšujú a znižujú základ dane, sú presne definované v zákone o dani z príjmov.
V jednoduchom účtovníctve je zachytený len príjem. Podnikateľský subjekt v účtovníctve zachytáva prípad až vtedy, keď došlo k úhrade (zaplateniu). Do základu dane započítava iba príjmy. Nemôže sa tak dostať do situácie, kedy musí uhradiť daň z peňazí, ktoré ešte nemá, ako to je u podvojného účtovníctva.
Výsledok hospodárenia
Výsledok hospodárenia je v podvojnom účtovníctve rozdiel medzi všetkými dosiahnutými výnosmi a všetkými nákladmi. V tejto fáze, teda vo fáze vyčíslenia výsledku hospodárenia, ešte daňovník nerozmýšľa o tom, aké sú zaúčtované výnosy a náklady z hľadiska zákona o dani z príjmov. O tom bude rozmýšľať až pri vyčíslení základu dane.
Rozdiel medzi výsledkom hospodárenia a základom dane je v tom, že základ dane už zachytáva len položky výnosov, ktoré sú prípustné z hľadiska zákona o dani z príjmov ako aj tie náklady, ktoré sú z hľadiska zákona o dani z príjmov daňovo uznateľnými nákladmi.
Výsledok hospodárenia je akýmsi odrazovým mostíkom pri vyčíslení základu dane. Výsledok hospodárenia je účtovným výsledkom hospodárenia a základ dane je základom pre výpočet dane z príjmov.
PRÍKLAD:
Jednoduché účtovníctvo
| Príjmy z podnikania |
12 000 eur |
| Výdavky z podnikania (preukázateľné) |
5 500 eur |
| Čiastkový základ dane |
6 500 eur |
| nezdaniteľná časť základu dane |
4 025,70 eur |
| Základ dane |
2 474,30 eur |
Podvojné účtovníctvo
| Súčet všetkých výnosov |
12 000 eur |
| Súčet všetkých nákladov |
5 500 eur |
| Výsledok hospodárenia |
6 500 eur |
| Položky zvyšujúce základ dane |
125 eur
(pripočítateľné) náklady na reprezentáciu |
| Položky znižujúce základ dane daňovými a účtovnými odpismi |
423 eur
(odpočítateľné) rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi |
| Základ dane |
6 202 eur |
Uvedený príklad platí pre živnostníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníka a obchodnú spoločnosť účtujúcu v sústave podvojného účtovníctva. Pokiaľ by sa živnostník rozhodol účtovať v sústave podvojného účtovníctva, postupoval by tak isto, ako v prípade jednoduchého – uviedol by súčet všetkých výnosov a súčet všetkých nákladov a tie by potom upravil pripočítateľným a odpočítateľným spôsobom na základ dane. Živnostník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva má tiež nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, preto si ju v daňovom priznaní odpočíta.