Konkurz

Konkurz_podnikatela

Ak sa podnikateľ ocitne v situácii, kedy už nie je iné východisko, len vyhlásiť konkurz, znamená to, že majetok firmy nie je dostatočný na pokrytie všetkých záväzkov a teda nemôže prebehnúť likvidácia (t.j. ukončenie činnosť spoločnosti pomocou likvidátora z majetku, ktorým spoločnosť disponuje). Ak nemá zamestnávateľ vysporiadané záväzky voči svojim zamestnancom, títo si môžu ako veritelia prihlásiť svoje pohľadávky na súde, ktorý konkurz vyhlásil.

Vyhlásením konkurzu zamestnávateľa prechádza na správcu oprávnenie konať v pracovnoprávnych vzťahoch a vo vzťahoch k zamestnancom spoločnosti.
Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
 
Zamestnanec (fyzická osoba v pracovnom pomere, člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu a fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa stal zamestnávateľ platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú :
  • nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
  • nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
  • nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
  • nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
  • nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
  • nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
  • nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
  • nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
  • nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
  • nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
  • nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,
  • súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo zamestnancov, o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku.
 
Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
 
Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ku dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
 
Dávka garančného poistenia sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.
 
Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu na pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd.
 
Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.
 
Zamestnanec podáva svoj nárok na dávku z garančného poistenia na tlačive  „Žiadosť o poskytnutie dávky garančného poistenia“ na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Je to pobočka podľa miesta sídla zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd. Ak evidenciu miezd vedie iná právnická alebo fyzická osoba, potom si nárok na dávku garančného poistenia uplatní zamestnanec v pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa, prípadne jeho organizačnej zložky.
Žiadosť o dávku garančného poistenia vyplňuje samotný žiadateľ - zamestnanec. Časť údajov však vypĺňa zamestnávateľ, resp. správca konkurznej podstaty a Sociálna poisťovňa. K žiadosti o dávku garančného poistenia je potrebné doložiť fotokópiu pracovnej zmluvy a doklady, ktoré sú podrobne uvedené v žiadosti.
Môže nastať situácia, že zamestnávateľ, resp. správca konkurznej podstaty, žiadosť odmietne potvrdiť. V takom prípade zamestnanec podá na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne:
  • žiadosť o dávku garančného poistenia spolu s 
  • pracovnou zmluvou,
  • dokladom o skončení pracovného pomeru a čestným vyhlásením, ktorého obsahom je vyhlásenie, že zamestnanec nedostával mzdu.
Po splnení zákonných podmienok nároku na dávku pobočka Sociálnej poisťovne vyplatí žiadateľovi vo forme preddavku 99,58 eur za každý preukázaný mesiac nároku a vydá o tom rozhodnutie.
Ak zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty v lehote do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu potvrdí skutočnú výšku neuspokojených nárokov zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru, pobočka Sociálnej poisťovne vyplatí rozdiel medzi poskytnutým preddavkom a nárokom zamestnanca. Ak si zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty túto povinnosť nesplní, pobočka Sociálnej poisťovne doplatí dávku garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy.
 
Mzdy alebo platy zamestnancov firmy, ktorá je v konkurze, ako aj ďalšie nároky zamestnancov takejto firmy vyplývajúce z pracovnoprávnych zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, sú pohľadávkami proti podstate. Uspokojuje ich správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi za pohľadávky proti podstate (teda v tomto prípade zamestnancovi) za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
 
Je potrebné si však uvedomiť, že účelom konkurzu je uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov pomerne. I keď zamestnanci sú jedným z veriteľov, nemôžu očakávať, že od vysoko zadĺženého podniku dostanú peniaze v plnej výške. Nároky sa dajú uspokojiť len vtedy, ak ich je z čoho uspokojiť.
 
Odchodné nie je zaradené medzitieto zákonne taxatívne vymedzené nároky, ktoré je možné uspokojiť dávkou garančného poistenia. Odchodné má na rozdiel od odstupného inú funkciu. Ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu prislúcha pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.
 
V zmysle § 234 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, je zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty povinný potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovného pomeru podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty je povinný uviesť len neuspokojené nároky uvedené v § 102 ods. 1 zákona. Zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty nie je teda oprávnený uviesť medzi tieto nároky odchodné.
 
Čo sa týka ukončenia pracovného pomeru po vyhlásení konkurzu, nechodenie do práce v tejto situácii zamestnancom situáciu nezlepší. V praxi väčšinou zamestnávateľ, ktorý vstúpil do konkurzu, ukončí k určitému dátumu pracovné pomery so zamestnancami a tí si potom uplatňujú všetky vyššie uvedené nároky, vrátane odstupného. Nie je v záujme zamestnávateľa naďalej zamestnávať zamestnancov, ktorí by zbytočne vytvárali ďalšie náklady a neuspokojené pohľadávky. Konkurz môže trvať aj niekoľko rokov a v pracovnom pomere si zamestnávateľ ponechá iba zamestnancov, ktorých práca bude viesť k zániku spoločnosti a uspokojeniu uplatnených pohľadávok a ktorí budú spolupracovať so správcom konkurznej podstaty.
 
 
 

Novinky e-mailom

Aktuality