Okrem noviniek týkajúcich sa príspevkov na samozamestnanie alebo udržanie zamestnanosti boli v rámci „krízového balíčka“ schválené aj novely zákona o dani z príjmov a zákona o účtovníctve. Navrhovaná zmena na zmenu termínu na podanie daňového priznania nebola schválená pre daňové priznania na rok 2008, ani na nasledujúce roky.
V tomto článku nájdete:
- zavedenie inštitútu daňovej evidencie u fyzických osôb (podnikateľov)
- zvýšenie nezdaniteľných častí základu dane
- ustanovenie možnosti zrušenia knihy jázd
- zavedenie zmien v odpisovaní hmotného majetku - niektoré druhy hmotného majetku sa preradia do nižších odpisových skupín, zavedenie sa samostatné odpisovanie jednotlivých oddeliteľných súčastí hmotného majetku, zvýšia sa hranice posudzovania vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku,
- vypustenie povinnosti podávať daňové priznanie u rezidentov SR, ktorí majú v zahraničí príjem len zo závislej činnosti,
- zapracovanie zásad zákazu diskriminácie daňovníka na základe daňovej rezidencie
Nezdaniteľné časti základu dane po novom
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa určuje ako 22,5 násobok sumy životného minima, t.j. zvýšila sa na sumu 4 025,70 eur.
Vzhľadom na účinnosť novely zákona k 1. marcu 2009 sa pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti od marca uplatňuje suma nezdaniteľnej časti 335,47 eur mesačne.
Pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podaní daňového priznania sa suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vyrovná pri použití sumy nezdaniteľnej časti 4 025,70 eur.
Základ dane, od ktorého sa začína krátiť nezdaniteľná časť, je 15 387,12 eur (86-násobok životného minima). V tomto prípade sa krátená suma nezdaniteľnej časti počíta podľa vzorca:
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa určuje ako 22,5 násobok sumy životného minima, t.j. zvýšila sa na sumu 4 025,70 eur.
Vzhľadom na účinnosť novely zákona k 1. marcu 2009 sa pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti od marca uplatňuje suma nezdaniteľnej časti 335,47 eur mesačne.
Pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podaní daňového priznania sa suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vyrovná pri použití sumy nezdaniteľnej časti 4 025,70 eur.
Základ dane, od ktorého sa začína krátiť nezdaniteľná časť, je 15 387,12 eur (86-násobok životného minima). V tomto prípade sa krátená suma nezdaniteľnej časti počíta podľa vzorca:
44-násobok životného minima - základ dane / 4, t.j. 7 872,48 eur.
Znamená to, že nezdaniteľná časť bude nulová od základu dane 31 489,92 eur.
Zamestnanecká prémia bude maximálne 19% z:
nezdaniteľná časť – základ dane zo sumy 12-násobku min. mzdy, t.j. 4 025,70 eur -3 072,96 eur = 952,74 eur. 19% z tejto sumy je 181,03 eur
Na základe zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane sa zvyšuje aj nezdaniteľná časť základu dane na manželku alebo manžela na sumu 4 025,70 Eur, ktorú treba ale znížiť o vlastný príjem manželky alebo manžela.
o Vstupná cena hmotného majetku a technické zhodnotenia hmotného a nehmotného majetku sa zvýšili na 1 700 eur.
o Vstupná cena nehmotného majetku sa zvýšila na 2 400 eur.
o Zároveň sa v súlade so zmenou v zákone o účtovníctve (§ 22 ods. 7 zákona) vypúšťajú z nehmotného majetku zriaďovacie výdavky, ktoré od nadobudnutia účinnosti novely zákona nie sú považované za nehmotný majetok na účtovné a daňové účely (doteraz boli za takéto považované nad hodnotu 50 000 Sk).
o Niektoré druhy hmotného majetku sa za účelom podpory podnikania presunuli do nižších odpisových skupín, čím sa skracuje doba ich odpisovania. Z 2. odpisovej skupiny do 1. odpisovej skupiny boli presunuté najmä výrobné technológie, napr. stroje pre potravinársky, textilný, odevný priemysel, tlačiarenské stroje a z 3. odpisovej skupiny boli preradené do 2. odpisovej skupiny napr. zdvíhacie a manipulačné zariadenia, elektrické rozvodné a ovládacie zariadenia. I keď doby odpisovania ostávajú nezmenené, preradením položiek do nižších odpisových skupín sa ich doba odpisovania skracuje.
NOVINKA: Zavedenie daňovej evidencie u fyzických osôb (podnikateľov)
Daňovú evidenciu podľa vyššie uvedených noviel zákonov môže viesť podnikateľ, ktorý:
Daňovú evidenciu podľa vyššie uvedených noviel zákonov môže viesť podnikateľ, ktorý:
- nezamestnáva žiadnych zamestnancov
- jeho príjem nepresiahol v predošlom zdaňovacom období sumu 170 000 Eur
- uplatňuje si skutočné výdavky, .j. vedie jednoduché účtovníctvo a nie iba evidenciu príjmov pre účely paušálneho spôsobu uplatnenia daňových výdavkov
Podmienku príjmu do 170 000 eur za zdaňovacie obdobie a nezamestnávanie zamestnancov spĺňajú len drobní živnostníci, ktorý poskytujú väčšinou služby predovšetkým remeselného charakteru, finanční sprostredkovatelia alebo majitelia drobných prevádzok, v ktorých si vystačia sami.
Takíto podnikatelia môžu viesť zjednodušenú daňovú evidenciu, ale musia mať prehľad a evidenciu minimálne o:
- príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede, vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
- hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť,
- zásobách, pohľadávkach a záväzkoch
Nakoľko zákon, ani žiadne usmernenie, doteraz neurčilo bližšie, akým spôsobom sa má táto evidencia v praxi viesť, je na podnikateľovi, či bude zaznamenávať v časovom slede príjmy a výdavky (vrátane dokladov) na kus papiera ručne, alebo s použitím softvéru ako je napr. Microsoft Excel, príp. využije iný spôsob. Keďže väčšina účtovných programov je nastavená na preukázateľné vedenie daňových výdavkov, vrátane evidencie majetku, pohľadávok a záväzkoch, je ťažké si predstaviť, ako by si drobný živnostník sám viedol zjednodušenú daňovú evidenciu v takomto účtovnom software, i keby si ho obstaral bezplatne ako testovaciu verziu, čo je v prípade viacerých výrobcov softvéru možné. Jedinou možnosťou by bolo, ak by výrobcovia účtovných softvérov prispôsobili programy novej legislatíve.
Súčasne, jediný rozdiel vo vedení evidencie príjmov a výdavkov oproti predošlým predpisom je, že jednotlivé príjmy a výdavky podnikateľ nemusí rozčleňovať na príjmy za tovar, služby a podobne na jednej strane a výdavky na prevádzkovú réžiu, odvody a tovar na strane druhej.
Pokiaľ boli príjmy a výdavky takto rozčlenené už v rámci vedenia jednoduchého účtovníctva, nebol problém pri vyčíslovaní základu dane s určením, ktoré príjmy a výdavky ovplyvňujú alebo neovplyvňujú základ dane. V prípade zjednodušenej daňovej evidencie musí následne podnikateľ vo svojej evidencie pri vyčíslovaní základu dane rozhodnúť, ktorý príjem a ktorý výdavok ovplyvňuje základ dane a ktorý nie. Toto už je predmetom dôkladnejšieho poznania nielen účtovných, ale hlavne daňových zákonov. V mnohých prípadoch však financie a čas ušetrený vedením jednoduchého účtovníctva podnikateľom samotným alebo profesionálnym účtovníkom môže viesť k ešte vyššej sume za daňový nedoplatok pri nesprávnom vyčíslení základu dane a následne dani z príjmov.
Čo sa týka vedenia evidencie majetku, táto evidencia sa vedie aj pri jednoduchom účtovníctve, preto k žiadnej úľave na povinnostiach týkajúcich sa tejto evidencie a evidencie pohľadávok a záväzkov. Nedošlo.
Povinnosti podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu:
- vykonávanie inventarizácie
- zostavovanie účtovnej závierky
- otváranie a uzatváranie účtovnej knihy a vyhotovovanie účtovných výkazov
- oceňovanie reálnou hodnotou
- zostavovanie účtovného odpisového plánu
- vyčísľovanie kurzových rozdielov
K týmto „odľahčeniam“ snáď len toľko, že v prípade vedenia účtovníctva, na základe výstupov z účtovníctva účtovná jednotka pozná stav svojho majetku, vie si skontrolovať správnosť zaúčtovania a teda aj správnosť vyčíslenia príjmov a výdavkov, ktoré ovplyvňujú základ dane.
EVIDENCIA DANE Z PRIDANEJ HODNOTY
Ak sa podnikatelia, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH), rozhodnú viesť daňovú evidenciu, musia dodržiavať § 70 zákona o DPH (o vedení záznamov pre účely DPH). Je však ťažké predstaviť si, ako bude podnikateľ v prípade daňovej kontroly preukazovať pracovníkom daňového úradu jeho podklady pre účely zákona o DPH, ak nie sú napojené na vedenie účtovníctva kompletne, ako tomu bolo predtým. Ide hlavne o automatickú prepojenosť jednotlivých účtovných dokladov na evidenciu DPH. V prípade daňovej evidencie bude musieť podnikateľ - platiteľ DPH, vykonávať zdvojenú prácu, nakoľko v prvom kroku si príjem a výdaj zaeviduje v časovom slede a v druhom kroku si bude musieť urobiť podklady pre evidenciu DPH. V prípade vedenia účtovníctva sa evidencia pohľadávok a záväzkov spolu s evidenciou pre účely DPH vykonáva, vo väčšine programov na vedenie účtovníctva, v jednom kroku, hneď pri zadávaní účtovných dokladov.
Daňová evidencia ako systém vedenia evidencie o podnikaní je vhodná len pre drobných živnostníkov, ktorí majú veľmi malý počet dokladov, ovládajú daňovú problematiku pri vyčíslení základu dane a sú zdatní v práci s počítačom a tabuľkovými softvérmi, nakoľko viesť požadované evidencie ručne je v dnešnej dobe dosť problematické.
Zásada zákazu diskriminácie daňovníka na základe daňovej rezidencie
Daňové zvýhodnenia v podobe uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manžela, manželku, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a daňový bonus si po novom môžu uplatniť aj daňovníci, ktorí majú na území SR obmedzenú daňovú povinnosť (daňový nerezident SR), ale len za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % všetkých ich zdaniteľných príjmov.
Uplatňovanie výdavkov na pohonné hmoty, kniha jázd
Toto ustanovenie vyvolalo dosť veľký záujem zo strany podnikateľov, nakoľko by malo uľahčiť zjednodušenie nepopulárneho uplatňovania daňových výdavkov vynaložených na spotrebované pohonné látky v súvislosti s používaním motorových vozidiel (knihy jázd).
Daňovník si môže sám určiť, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované pohonné hmoty, pričom má tri možnosti:
Daňové zvýhodnenia v podobe uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manžela, manželku, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a daňový bonus si po novom môžu uplatniť aj daňovníci, ktorí majú na území SR obmedzenú daňovú povinnosť (daňový nerezident SR), ale len za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % všetkých ich zdaniteľných príjmov.
Uplatňovanie výdavkov na pohonné hmoty, kniha jázd
Toto ustanovenie vyvolalo dosť veľký záujem zo strany podnikateľov, nakoľko by malo uľahčiť zjednodušenie nepopulárneho uplatňovania daňových výdavkov vynaložených na spotrebované pohonné látky v súvislosti s používaním motorových vozidiel (knihy jázd).
Daňovník si môže sám určiť, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované pohonné hmoty, pričom má tri možnosti:
- podľa súčasného právneho stavu uplatňovania, t.j. vedenie knihy jázd,
- na základe dokladov o nákupe pohonných látok, najviac však do výšky vykázanej na základe údajov o satelitnom sledovaní pohybu vozidla,
- vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkovej preukázateľnej spotreby pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom daňovník je povinný evidovať stav tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Daňovník v tomto prípade nemusí viesť knihu jázd, ale uplatní si paušálne výdavky 80% z celkovej preukázateľnej spotreby.
Zdanenie príjmov zo závislej činnosti zo zahraničia - použitie metódy vyňatia príjmov
Pri podávaní daňového priznania môže daňovník - daňový rezident SR, ktorý mal príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené (preddavkom na daň z príjmov), použiť metódu vyňatia príjmu, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
Znamená to, že aj v prípade, ak má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane so štátom, v ktorom daňovník dosiahol príjmy zo závislej činnosti, môže pri podávaní daňového priznania použiť metódu vyňatia príjmov. Toto bude prvýkrát platiť pri daňových priznaniach k dani z príjmov za rok 2009.
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre daňovú evidencie, nie je pre účely zákona o účtovníctve účtovnou jednotkou. To znamená, že nie je povinný viesť účtovníctvo.
Pri podávaní daňového priznania môže daňovník - daňový rezident SR, ktorý mal príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené (preddavkom na daň z príjmov), použiť metódu vyňatia príjmu, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
Znamená to, že aj v prípade, ak má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane so štátom, v ktorom daňovník dosiahol príjmy zo závislej činnosti, môže pri podávaní daňového priznania použiť metódu vyňatia príjmov. Toto bude prvýkrát platiť pri daňových priznaniach k dani z príjmov za rok 2009.
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre daňovú evidencie, nie je pre účely zákona o účtovníctve účtovnou jednotkou. To znamená, že nie je povinný viesť účtovníctvo.
Zvýšil sa doterajší limit pre vedenie jednoduchého účtovníctva pre právnické osoby na 200 000 Eur. Znamená to, že v jednoduchom účtovníctve môžu účtovať napr. občianske združenia, združenia právnických osôb, pozemkové spoločenstvá, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, atď., ak ich príjmy v predošlom období nedosiahli 200 000 Eur.
Upravili sa i podmienky, za ktorých musí účtovnú uzávierku overiť audítor, nasledovne:
Upravili sa i podmienky, za ktorých musí účtovnú uzávierku overiť audítor, nasledovne:
-
- riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, okrem akciovej spoločnosti, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:
- celková suma majetku presiahla 1 mil. eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
- čistý obrat presiahol 2 mil. eur, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,
- priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30.
- vypúšťa sa možnosť aktivovať zriaďovacie náklady ako dlhodobý nehmotný majetok. Náklady spojené so zriadením účtovnej jednotky sa zaúčtujú do nákladov.
vybrali.sme.sk
