Dobrý deň,
sme reklamná agentúra. Dali sme si u ďalšej firmy XY spraviť celoplošný polep dodavky pre nášho klienta, ktorý však nebol zrealizovaný kvalitne. Na aute bolo nesprávne umiestnené logo firmy, ktoré bolo tým pádom úplne nečitateľné, na oknách boli krivo nalepené nálepky a zle polepená strecha. Nakoľko na ďalší deň išli na 2 týždne na dovolenku, rozhodli sme sa, že si logo aj okna opravíme sami, aby sme auto mohli odovzdať. Firma XY nám teda dodala potrebne fólie a my sme to opravili. Auto sme odovzdali klientovi s tým, že dodatočne opravíme strechu. Keď sa firme XY skončila dovolenka, doviezli sme im auto na opravu strechy. Dotyčnej firme XY musel však znova pomáhať cely deň náš pracovník lebo by neboli schopný to v určenom čase urobiť. Táto firma sídli 60 km o nás, preto nám vznikli nemalé náklady na dopravu a samozrejme aj čas. Máme právo požadovať od nich úhradu cestovných a pracovných nákladov? Akým spôsobom to máme riešiť alebo formulovať?
Ďakujem L. CH.
Ďakujem L. CH.
Odpoveď:
Vo svojej otázke uvádzate veľa skutočností, avšak ani na základe nich nie je možné na Vašu otázku jednoznačne odpovedať. Pri našej odpovedi budeme preto vychádzať z viacerých predpokladov.
Jedným zo základných predpokladov je to, že právny vzťah medzi Vašou agentúrou a Vašim dodávateľom (spoločnosťou „XY“) sa riadi ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), a to vzhľadom na to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, pričom s prihliadnutím na všetky nám známe okolnosti, sa tento záväzkový vzťah týka vašich podnikateľských činností.
Zároveň budeme vychádzať z predpokladu, že právny vzťah medzi Vašou agentúrou a Vašim dodávateľom vznikol na základe zmluvy o dielo upravenej ustanoveniach § 536 až § 565 Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka:
„Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie“.
Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka:
„Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti“.
Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo sa použijú aj v prípade, ak nebola uzatvorená písomná zmluva o dielo, ale k uzavretiu zmluvy došlo ústne, výmenou obchodných listov, potvrdením objednávky alebo iným spôsobom (konkludentne).
Vzhľadom na to, že väčšina ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa zmluvy o dielo má dispozitívnu povahu, môžu si zmluvné strany upraviť svoj právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o dielo aj odlišne oproti právnej úprave zmluvy o dielo obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.
Pri uplatňovaní akéhokoľvek nároku zo zmluvného vzťahu treba predovšetkým vychádzať zo vzájomnej dohody zmluvných strán.
V prípade, ak máte uzatvorenú písomnú zmluvu o dielo, treba vždy vychádzať z jednotlivých ustanovení tejto zmluvy. Ak v písomnej zmluve nie je niečo upravené (napr. postup uplatňovania vád diela), tak potom sa použijú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
To isté platí aj v prípade, že nemáte uzatvorenú písomnú zmluvu, ale k jej uzatvoreniu došlo ústne, prípadne iným spôsobom. V tomto prípade môže nastať problém pri uplatňovaní nárok na súde. Nakoľko pri konaní na súde treba svoje tvrdenia podložiť určitými dôkazmi, ktoré budú Vaše tvrdenia preukazovať. Najmä pri zmluvách uzatvorených ústne môže nastať situácia, že nie je možné preukázať určité tvrdenia (tzv. stav dôkaznej núdze). V prípade, ak sa určité nároky nepodarí na súde preukázať, súd ich nemôže priznať.
V prípade, ak dielo nebolo zhotovené riadne v zmysle ustanovení zmluvy o dielo, má toto dielo vady.
Podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka:
„Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve“.
Podľa ustanovenia § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka:
„Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania....“
Podľa ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka:
„Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela“.
Podľa ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka:
„Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1 (§ 562 Obchodného zákonníka),
c) bez zbytočného odkladu po to, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba“.
Predpokladáme, že k prezretiu diela došlo priamo pri preberaní automobilu od Vášho dodávateľa. Zároveň predpokladáme, že pri jeho preberaní boli vady diela oznámené Vášmu dodávateľovi, nakoľko išlo o zjavné vady.
Podľa ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka:
„Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441 (Obchodného zákonníka). Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi“.
Podľa ustanovenia § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru (v tomto prípade diela) s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka), môže kupujúci (v tomto prípade objednávateľ):
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru (diela) za vadný tovar (dielo), dodanie chýbajúceho tovaru (diela) a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru (diela), ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny (ceny diela) alebo
d) odstúpiť od zmluvy.
Voľba medzi nárokmi uvedenými v ustanovení § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka patrí objednávateľovi, len ak ju oznámi zhotoviteľovi vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže objednávateľ meniť bez súhlasu zhotoviteľa (§ 436 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Ak objednávateľ neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v ustanovení § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, má nároky z vád ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
Podľa ustanovenia § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka má objednávateľ nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak bola dojednaná.
Podľa ustanovenia § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva o dielo porušená nepodstatným spôsobom, môže objednávateľ požadovať buď:
a) dodanie tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru alebo
b) zľavu z ceny diela.
Podľa ustanovenia § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka:
„Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z ceny diela, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje“.
Nároky z vád tovaru v zmysle Obchodného zákonníka závisia od toho, či vady diela znamenajú podstatné, resp. nepodstatné porušenie zmluvy. Tiež je dôležité, že nie len zhotoviteľ, ale aj objednávateľ má v súvislosti s dodaním diela a uplatňovaním nárokov z vád diela, určité povinnosti (napr. prezrieť dielo, oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu atď.).
Bez ohľadu na to, či vo Vašom prípade išlo o podstatné, či nepodstatné porušenie zmluvy o dielo, máte voči zhotoviteľovi nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 436 ods. 4, resp. ustanovenia § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka:
„Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť“.
Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu prd škodnou udalosťou.
Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je:
a) porušenie povinnosti zo záväzku (alebo povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku),
b) vznik škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody
d) neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť.
Náklady na dopravu automobilu Vášmu dodávateľovi za účelom opravy diela, náklady na opravu diela, ktoré ste si vykonali vo vlastnej réžií, resp. prostriedky vynaložené na Vášho pracovníka, ktorý vypomáhal Vášmu dodávateľovi s opravou diela, by sa podľa nášho názoru dali považovať za škodu, nakoľko išlo o vynaloženie prostriedkov, ktoré by ste v prípade riadneho dodania diela (t. j. neporušenia povinnosti zo strany zhotoviteľa) nemuseli vynaložiť a vynaloženie týchto prostriedkov znamená zmenšenie Vášho majetku.
V tejto súvislosti by ste sa mali obrátiť na Vášho dodávateľa a so žiadosťou o náhradu nákladov na dopravu automobilu k nemu za účelom odstránenia vád diela, resp. o náhradu nákladov na Vášho pracovníka za čas, po ktorý sa podieľal na odstraňovaní vád diela.
V prípade, ak Vám dodávateľ nevyhovie a nenahradí Vám náklady na opravu diela, môžete si Vaše nároky uplatňovať na súde. V tomto prípade Vám však odporúčame obrátiť sa na odborníka (advokáta, právnika), ktorý by komplexne posúdil všetky okolnosti prípadu a pomohol Vám s uplatňovaním Vašich nárokov.
vybrali.sme.sk
