Každý, kto sa rozhodne podnikať, t.j. vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, by mal ovládať svoje základné povinnosti v oblasti odvodov a daní, pretože neznalosť zákona neospravedlňuje. Správca dane alebo inštitúcie sociálneho a zdravotného zabezpečenia neprepáčia žiadnemu živnostníkovi zanedbanie jeho povinností. Ponúkame Vám preto základné údaje týkajúce sa odvodov a daní podnikateľov.
V tomto článku nájdete:
Prehľa daní
Zmeny v odvodoch a minimálna mzda od 1. 1. 2010
Odvody, ktoré je živnostník povinný platiť
Bude sa od júla platiť vyššie sociálne poistenie?
Práca popri zamestnaní
Čo by mal vedieť živnostník v roku 2009
Dôležité termíny v roku 2009
Najčastejšie chyby v praxi
Daň z príjmov
- fyzických osôb z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vo výške 19%
Daň z nehnuteľností
- pokiaľ je zaradená v obchodnom majetku
- termín na podanie aj zaplatenie dane je do 31.1. daného kalendárneho roka. Predtým treba nezabudnúť do 30 dní odo dňa výpisu z katastra nehnuteľností oznámiť miestnemu správcovi dane nadobudnutie nehnuteľnosti. Platobný výmer Vám bude doručený.
- na ďalší rok už nemusíte znovu podávať daňové priznanie
- sadzby dane sú určené zákonom, správca dane ich môže upraviť
- pokiaľ má živnostník v obchodnom majetku zaradené motorové vozidlo, alebo chce využívať na podnikanie vlastné motorové vozidlo, v technickom preukaze ktorého je zapísaný ako vlastník vozidla, resp. si motorové vozidlo prenajme alebo vypožičia
- sadzby sú určené na úrovni samosprávnych krajov podľa objemu motora a druhu vozidla,
- príjemcom dane je miestne príslušný samosprávny kraj, správcom miestne príslušný daňový úrad podľa toho, kde bolo vozidlu pridelené evidenčné číslo
- daňové priznanie živnostník podáva k 31.1.nasledujúceho roku za rok predchádzajúci
Viac o dani z motorových vozidiel
Daň z pridanej hodnoty
- vo výške 19% v prípade, že je živnostník zaregistrovaný ako platca dane z pridanej hodnoty
Daň z príjmov
- fyzických osôb zo závislej činnosti vo výške 19 % v prípade, že zamestnáva zamestnancov
Spotrebné dane alebo miestne dane podľa druhu činnosti
Sociálne poistenie od 1.1.2010 do 30.6.2010
|
Parameter
|
Hodnota
|
|
Sadzba poistného na nemocenské poistenie SZČO
|
4,4%
|
|
Sadzba poistného na starobné poistenie SZČO
|
18%
|
|
Sadzba poistného na invalidné poistenie SZČO
|
6%
|
|
Sadzba poistného do rezervného fondu SZČO
|
2%
|
|
Vymeriavací základ maximálny od 1.1.2010 (nemocenské a gar.poistenie)
|
1 084,55 eur / mesiac
|
|
Vymeriavací základ maximálny od 1.1.2010 (star.,inv.,nez.,rez.fond)
|
2 892,12 eur / mesiac
|
|
Limit príjmov za rok 2009 pre povinné poistenie SZČO k 1.7.2010
|
3 834,96 eur
|
Nemocenské 4,4% z 319,58 eur = 14 eur
Starobné 18% z 319,58 eur = 57,50 eur
Invalidné 6% z 319,58 eur = 19,10 eur
Rezervný fond 2% z 319,58 eur = 6,30 eur
Starobné 18% z 319,58 eur = 57,50 eur
Invalidné 6% z 319,58 eur = 19,10 eur
Rezervný fond 2% z 319,58 eur = 6,30 eur
Spolu je poistné najmenej 96,90 eur.
307,70 eur je minimálna mzda platná pre rok 2010.
Zdravotné poistenie
|
Parameter
|
Hodnota
|
|
Sadzba poistného SZČO
|
14%
|
|
Sadzba poistného SZČO so zdravot.postihnutím
|
7%
|
|
Minimálny VZ samoplatiteľa v ročnom zúčtovaní za rok 2010
|
2 479,20 eur
|
|
Maximálny VZ SZČO
|
2 169,09 eur / mesiac
|
Zdravotné poistenie 14% z 319,57 eur = 44,73 eur
Zdravotné poistenie živnostník so zdravotným postihnutím 7% z 319,57 eur = 22,36 eur
Zdravotné poistenie živnostník so zdravotným postihnutím 7% z 319,57 eur = 22,36 eur
Spolu je poistné najmenej 44,73 eur.
Povinnosť platenia odvodov na balík poistení do sociálnej poisťovne sa posudzuje vždy k 1.7. bežného roka. Odo dňa založenia živnosti, živnostník povinne poistený nie je, nemusí sa prihlasovať v Sociálnej poisťovni. Povinnosť prihlásiť sa mu vznikne až k 1.7. To je dátum do ktorého je povinný predložiť sociálnej poisťovni výpis z daňového priznania za predchádzajúci rok. Samozrejme, ak živnostník začal podnikať v roku 2009 a prvé daňové priznanie bude podávať až do 31.3. 2010, táto povinnosť mu vznikne k 1.7.2010.
Hranica príjmov od ktorej je povinný platiť odvody do sociálnej poisťovne je za rok 2009 vo výške 3 834,96 eur. Pokiaľ dosiahol príjmy (pozor zákon hovorí o príjmoch, nie o základe dane) nižšie ako je táto hranica, povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne mu nevzniká.
Pokiaľ podnikal menší počet mesiacov v roku, svoje hranice dosiahnutého základu dane pre minimálnu výšku odvodov si vie vypočítať nasledovne :
319,58 x 2 x počet mesiacov podnikania
Suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie v úhrne najviac v sume nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu pripadajúcej na jeden kalendárny mesiac (t.j. najviac suma 33,19 eur na mesiac).
Príklad výpočtu vymeriavacieho základu na sociálne poistenie:
Podnikateľ podnikal celý rok, mal zdaniteľné príjmy len podľa § 6 – zo živnosti, platí si životné poistenie spĺňajúce nároky na odpočet.
- čiastkový základ dane pred uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane je 5 125 eur
- odpočítanie zaplateného poistného na životné poistenie - 398,28 eur
VYMERIAVACÍ ZÁKLAD = (5125 – 398,28) / 2 / 12 = 196,95 eur
Vymeriavací základ je nižší ako minimálny vymeriavací základ ustanovený zákonom o sociálnom poistení (319,58 eur), a preto je živnostník povinný platiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, teda z 319,58 eur.
SZČO musí v čase od 1.7.2009 do 30.6.2010 platiť odvody do sociálnej poisťovne podľa toho, aký mal príjem a základ dane za rok 2008. A to bez ohľadu na to, či sa v čase medzi 1.7.2008 až 30.6.2009 zamestnal alebo naopak, či zamestnanie ukončil. Pri podávaní výpisu z daňového priznania za rok 2008 k 1.7.2009 sa mu nezohľadňuje, či je zamestnancom alebo či bol zamestnancom a pod. Povinne poistený v sociálnej poisťovni od 1.7.2009 bude, ak jeho príjem z podnikania za rok 2008 bol vyšší ako 3546 eur - nie je podstatné, či je alebo nie je zamestnancom.
V prípade zdravotného poistenia sa nepostupuje tak, ako pri sociálnom poistení. Preddavky ako SZČO platí bez ohľadu na to, či ich platí ako zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu. V takomto prípade mu zdravotná poisťovňa zaplatí preplatok na základe ročného zúčtovania poistného podaného po skončení roka.
Ak sa chce vyhnúť povinnosti platiť odvody do sociálnej poisťovne, prvým riešením je pozastavenie živnosti tak, aby 1.7. bola živnosť pozastavená. Bohužiaľ, pozastavenie živnosti znamená minimálne na 6 mesiacov zastaviť všetky podnikateľské aktivity a je spojené s poplatkom 6,50 eur. Po obnovení živnosti, ak nemá povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne, táto povinnosť znovu vznikne až k 1.7. nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak nie je možné pozastaviť živnosť na dobu polroka, druhým riešením je tesne pred 1.7. živnosť zrušiť za poplatok 4,50 eur a po 1.7. založiť novú živnosť. Po založení novej živnosti - keďže bude založená po 1.7. - nemá povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Povinnosť platiť môže vzniknúť najbližšie až k 1.7. nasledujúceho roka.
Ak nie je možné pozastaviť živnosť na dobu polroka, druhým riešením je tesne pred 1.7. živnosť zrušiť za poplatok 4,50 eur a po 1.7. založiť novú živnosť. Po založení novej živnosti - keďže bude založená po 1.7. - nemá povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Povinnosť platiť môže vzniknúť najbližšie až k 1.7. nasledujúceho roka.
Treba však zobrať do úvahy, ako takýto živnostník môže pôsobiť na kompetentné orgány (poisťovne, daňový úrad atď.), nakoľko pozastavenie, resp. zrušenie a znovu založenie živnosti, registrujú.
a) z pohľadu zdravotného poistenia
Do 31.3.2010 má živnostník, ktorý aspoň jeden deň v roku 2009 vykonával činnosť ako SZČO, povinnosť podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia príslušnej zdravotnej poisťovni.
Do 30.06. 2010 musí vyrovnať nedoplatok vzniknutý z titulu vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia zistí výšku minimálneho odvodu do zdravotnej poisťovne pre rok 2010 a preto by bolo dobré, aby si do konca roka dorovnal svoje platby na odvody zdravotného poistenia, a aby sa vyhol prípadným nedoplatkom na budúci rok.
V prípade, že živnostník je v kalendárnom roku postupne alebo súčasne aj zamestnancom a prípadne i samoplatiteľom, jeho vymeriavací základ je súčtom vymeriavacích základov dosiahnutých z činnosti zamestnanca, z činnosti SZČO a prípadne i započítateľného príjmu samoplatiteľa.
V období, v ktorom je živnostník považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ SZČO (v zásade teda najmenej suma 319,57 eur v roku 2010) za každý takýto kalendárny mesiac.
Ak ako živnostník bude v strate alebo len malom zisku, je vhodné pozastaviť živnosť na čo najdlhší čas - minimálny základ SZČO je v roku 2010 daný (zjednodušene) ako počet mesiacov podnikania x 319,57 eur.
b) z pohľadu sociálneho poistenia
V období, v ktorom je živnostník považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ SZČO (v zásade teda najmenej suma 319,57 eur v roku 2010) za každý takýto kalendárny mesiac.
Ak ako živnostník bude v strate alebo len malom zisku, je vhodné pozastaviť živnosť na čo najdlhší čas - minimálny základ SZČO je v roku 2010 daný (zjednodušene) ako počet mesiacov podnikania x 319,57 eur.
b) z pohľadu sociálneho poistenia
Ak živnostník prestal podnikať v priebehu mesiaca alebo živnosť pozastavil, poberal nemocenské, ošetroval blízku osobu alebo mu bolo poskytnuté materské, znamená to, že nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo vôbec, vymeriavací základ na platenie poistného sa upraví tak, že vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa vynásobí počtom dní trvania nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v tomto kalendárnom mesiaci, čiže iba počtom dní kedy nebol PN, nepoberal materské alebo vykonával živnosť. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.
Osoby považované za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ako napr. znalci, tlmočníci, súkromní lekári, daňoví poradcovia, audítori, poisťovací agenti atď.) a ktorí podnikajú popri zamestnaní, majú zvýhodnený režim pri platení odvodov. Ich vymeriavací základ nemusí byť najmenej vo výške zákonom stanoveného minimálneho základu.
c) z pohľadu daní
Nezdaniteľná čiastka dane na rok 2010 je vo výške 4025,70 eur. Nárok na odpočet z titulu životného poistenia, doplnkového dôchodkového poistenia alebo účelového sporenia vo výške 398,33 eur, čo pre živnostníka znamená, že pokiaľ dosiahne základ dane (rozdiel medzi príjmami a výdavkami) vo výške do 4424,03 eur neplatí daň z príjmov. Toto platí v prípade, že má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej čiastky z titulu životného poistenia alebo doplnkového dôchodkového poistenia. V prípade, že si takúto čiastku nemá nárok uplatniť na to, aby jeho daň bola rovná nule, musí dosiahnuť základ dane do 4025,70 eur. Každý vyššie dosiahnutý základ dane sa upravuje o nezdaniteľnú čiastku dane a zdaňuje sa len ich rozdiel. Nárok na nezdaniteľnú čiastku sa znižuje od hranice dosiahnutého základu dane 15387,12 eur až môže postupne zaniknúť, tzn. že sa uplatňuje „milionárska daň“. Zaniká pri hranici základu dane 31 489,92 eur.
31. 3. 2010
– termín pre predloženie ročného zúčtovania zdravotného poistenia
30. 6. 2010
– termín pre doručenie výpisu z daňového priznania do sociálnej poisťovne
30. 6. 2010
– termín na vysporiadanie nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia
8-ho v mesiaci
– povinnosť platby odvodov do poistných fondov za predchádzajúci mesiac
Počas roka do 30 dní
- nahlásiť vznik povinnosti k dani z motorových vozidiel.
Počas roka do 30 dní od zavkladovania do katastra nehnuteľností
- ohlásiť miestnemu úradu vznik povinnosti k dani z nehnuteľností
Počas roka do 8 dní
- nahlasovať zmeny týkajúce sa odvodov na zdravotné poistenie príslušnej zdravotnej poisťovni.
Najneskôr v deň zmeny
- nahlasovať zmeny týkajúce sa rozhodujúcich skutočností pre platby do sociálnej poisťovne pobočke sociálnej poisťovne.
Počas roka do 30 dní
- nahlasovať všetky zmeny týkajúce sa skutočností potrebných pre platbu daní, pre ktoré je živnostník registrovaný na daňovom úrade (zmena bankového účtu, zánik povinnosti na daň, vznik povinnosti na daň) daňovému úradu.
Termíny týkajúce sa vyúčtovaní z titulu vykonávania živnosti v roku 2009, ktoré bude mať živnostník v roku 2010 :
31.1.2010 – daňové priznanie k dani z motorových vozidiel
31.1.2010 – daňové priznanie k dani z nehnuteľností
31.3.2010 – daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb
Počas roka by nemal živnostník zabudnúť aj na povinnosti týkajúce sa platby k dani z pridanej hodnoty a preddavkov na daň z príjmov, ak mu tieto povinnosti vznikli.
Zabúdajú oznamovať dôležité skutočnosti týkajúce sa daní daňovému úradu a ten ich trestá v podobe pokuty, ktorej výška je minimálne 66,38 eur.
Táto istá výška pokuty hrozí živnostníkovi aj v prípade, ak zamestnáva zamestnancov a zabudne odovzdať štvrťročné prehľady o zrazených preddavkoch alebo ročné hlásenie o vyúčtovaní dane, trebárs aj so samými nulami.
Pri neoznámení miestnemu úradu o nadobudnutí nehnuteľnosti z titulu dane z nehnuteľností, tento môže takisto živnostníka potrestať pokutou.
Pokuta hrozí aj za nepodanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia.
Živnostníci robia často chyby aj pri nákupe stravovacích poukážok, keď si chcú napríklad v novembri kúpiť spätne poukážky za celý rok a zahrnúť ich do daňových výdavkov v plnej výške. To ale nie je možné, nakoľko daňové výdavky musia byť vynaložené na podnikanie a musia byť vo vecnej a časovej súvislosti a asi ťažko mohol použiť živnostník stravovaciu poukážku na nákup obeda v máji keď si ju kúpil až v novembri. Ako výdavok to môže byť, ale určite nie ako daňový výdavok za obdobie pred nákupom poukážok.
Živnostníci sa tiež snažiť častokrát dostať do nákladov kuriózne položky. Daňové úrady radi spochybňujú výšku nákladov na používanie mobilných telefónov, pokiaľ má živnostník jeden mobilný telefón, snažia sa argumentovať, že nie je možné, aby ho živnostník používal iba v súvislosti s podnikaním. Preto je dobré radšej z opatrnosti voliť v takomto prípade výšku nákladov nejakým primeraným percentom. Toto isté sa týka napríklad aj pevnej linky alebo internetového pripojenia, pokiaľ ho má živnostník registrované na sídlo, ktoré je zároveň aj miestom jeho trvalého bydliska.
V zásade platí v uplatňovaní daňových výdavkov, že daňovník by si mal vedieť každý uplatnený výdavok rozumne podložiť a argumentovať voči prípadnej daňovej kontrole.
Aké základné pravidlá platia pri zamestnancoch, ktorí popri hlavnej pracovnej činnosti podnikajú? Môže zamestnanec "ušetriť" na odvodoch? Kedy?
Ak je SZČO súčasne zamestnancom, študentom, starobným alebo invalidným dôchodcom, minimálny základ pre platenie preddavkov pre neho nie je stanovený a môže platiť preddavok nižší ako sú minimálne vymeriavacie základy určené zákonom. Ak preddavok vychádza menej ako 3,31 eur, neplatí ho vôbec. Výšku preddavku si určí prvýkrát sám pri prihlasovaní v zdravotnej poisťovni z titulu vykonávania živnosti. Výška preddavku na ďalšie obdobia mu vyjde na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Pokiaľ si určí minimálne preddavky alebo aj žiadne, musí počítať s tým, že v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia mu môžu vzniknúť nedoplatky z titulu toho, že vymeriavacie základy na zdravotného poistenie sa mu budú spočítavať z príjmov zo zamestnania a z príjmov zo živnosti.
Zvýhodnenie SZČO podnikajúcej popri zamestnaní oproti SZČO, ktorá podniká a zamestnanie nemá, je v ustanovení zákona, podľa ktorého celkový vymeriavací základ v súčte zamestnanie + SZČO nesmie prekročiť zákonom dané maximá. Výnimku tvorí len platba do rezervného fondu, tam maximálny vymeriavací základ neplatí. Znamená to, že ak napr. má zamestnanec plat a vymeriavací základ vo výške 663,88 eur, tak ako SZČO platí poistné na nemocenské poistenie len zo základu 420,67 eur - celkový základ v súčte nesmie byť vyšší ako 1084,55 eur.
Ak ale napríklad zamestnanec má plat 2 010 eur, tak ako SZČO nemocenské poistenie neplatí vôbec (lebo už v zamestnaní sa dosiahne limit základu 1 084,55 eur). Pozor, na platbu do rezervného fondu sa tieto výnimky nevzťahujú, takže aj pri plate v zamestnaní 2 010 eur ako SZČO do rezervného fondu zaplatí najmenej zo základu 319,58 eur.
Ak ale napríklad zamestnanec má plat 2 010 eur, tak ako SZČO nemocenské poistenie neplatí vôbec (lebo už v zamestnaní sa dosiahne limit základu 1 084,55 eur). Pozor, na platbu do rezervného fondu sa tieto výnimky nevzťahujú, takže aj pri plate v zamestnaní 2 010 eur ako SZČO do rezervného fondu zaplatí najmenej zo základu 319,58 eur.
V prípade sociálneho poistenia sociálnu poisťovňu požiada o vrátenie poistného, ktoré ako SZČO zaplatil za kalendárny mesiac, v ktorom sa platilo poistné už ako za zamestnanca z maximálneho vymeriavacieho základu.
Existuje niekoľko možností, ako neplatiť odvody.
1. Odvody sa neplatia z podielov na zisku, vyplatených:
- zo zisku s.r.o. spoločníkovi s.r.o.,
- zo zisku a.s. akcionárovi a.s.,
- zo zisku družstva členovi družstva,
- zo zisku obch. spoločnosti alebo družstva štatutárovi obch. spoločnosti alebo družstva
2. Odvody sa neplatia z príjmov, zdanených podľa § 8 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov - ide o tzv. ostatné (náhodné) príjmy, ako je napríklad prenájom poľnohospodárskej pôdy, jednorazové príjmy na základe zmlúv o dielo na činnosť, ktorú daňovník bežne nevykonáva v rámci zamestnania alebo živnosti.
3. Odvody sa neplatia z príjmov z prenájmu, zdanených podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
1. Odvody sa neplatia z podielov na zisku, vyplatených:
- zo zisku s.r.o. spoločníkovi s.r.o.,
- zo zisku a.s. akcionárovi a.s.,
- zo zisku družstva členovi družstva,
- zo zisku obch. spoločnosti alebo družstva štatutárovi obch. spoločnosti alebo družstva
2. Odvody sa neplatia z príjmov, zdanených podľa § 8 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov - ide o tzv. ostatné (náhodné) príjmy, ako je napríklad prenájom poľnohospodárskej pôdy, jednorazové príjmy na základe zmlúv o dielo na činnosť, ktorú daňovník bežne nevykonáva v rámci zamestnania alebo živnosti.
3. Odvody sa neplatia z príjmov z prenájmu, zdanených podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Čo sa zmenilo v tomto roku, pokiaľ ide o stravné, cestovné náklady atď.?
Od 1.1.2008 na základe novely zákona č.594/2007 Z.z., SZČO neplatí preddavky na zdravotné poistenie počas PN.
Od 1.4.2009 sa na základe novely zákona o cestovných náhradách menili sumy stravného aj pre SZČO nasledovne:
3,60 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
5,40 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín.
8,30 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.
5,40 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín.
8,30 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.
Na základe stravovacej poukážky alebo účtu z reštaurácie si môže živnostník uplatniť od 1.4.2009 čiastku 3,60 eur (dovtedy 3,30 eur) za každý odpracovaný deň. Pozor na to, že tu sa na neho vzťahuje ustanovenie Zákonníka práce o maximálnej dĺžke týždenného pracovného času, ktorý je 48 hodín. To znamená, že živnostník si môže uplatniť do nákladov stravné za maximálne 6 odpracovaných dní do týždňa.
Do 31.3.2009 bola suma stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 -12 hodín 3,30 eur. Z toho 55% je 1,815 eur, t.j. maximálna suma, ktorú si SZČO môže uplatniť ako výdavok na stravovanie zamestnancov pri jednom jedle.
Od 1.4.2009 je suma stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 -12 hodín 3,60 eur. Z toho 55% je 1,98 eur, t.j. maximálna suma, ktorú si SZČO môže uplatniť ako výdavok na stravovanie zamestnancov pri jednom jedle od 1.4.2009.
Odvody do rezervného fondu povinne nemocensky poistenej osoby SZČO sa od 1.4.2009 znížili z čiastky 4,75% na 2% a celková suma minimálnych odvodov do sociálnej poisťovne sa od 1.4.2009 znížila z čiastky 97,80 eur na čiastku 89,70 eur.
Odvody je živnostník povinný platiť na účty jednotlivých inštitúcií vedených v štátnej pokladnici. Všetky potrebné čísla účtov k odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne sú uvedené na každej internetovej stránke zdravotnej poisťovne alebo sociálnej poisťovne.
Konštantný symbol pre úhradu odvodov je 3558, variabilný symbol pre sociálnu poisťovňu je IČ (identifikačné číslo) pridelené sociálnou poisťovňou a pre úhradu odvodov do zdravotnej poisťovne je variabilným symbolom rodné číslo.
vybrali.sme.sk
