V prípade, že zamestnanec alebo živnostník ochorie, je dobré vedieť, na čo má nárok. Nemocenské je dávka poskytovaná z balíka nemocenského poistenia, na ktorú majú poistenci nárok. Nemocenské (v bežnom hovorenom jazyku oveľa častejšie používaný výraz „PN alebo péenka“) je nemocenská dávka, ktorá sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
V tomto článku nájdete:
Druhy poistencov a ich nárok
Uplatnenie nároku
Výpočet nemocenskej dávky a jej vyplatenie
Dovolenka alebo PN?
Kedy sa dávka nedá nárokovať
Najčastejšie chyby v praxi
Na nemocenské majú nárok poistenci, ktorí sú :
- zamestnancami
- povinne nemocensky poistenými samostatne zárobkovo činnými osobami (živnostník platiaci si povinne odvody do sociálnej poisťovne)
- dobrovoľne nemocensky poistenými osobami
Novelou zákona o sociálnom poistení platnou od 1.1.2008 sa zmenil nárok na nemocenské aj pre zamestnancov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Do 31.12.2007 takýto nárok na nemocenské nemali, resp. ak im bol dôchodok priznaný počas doby trvania nároku na nemocenské, tento zanikol najneskôr dňom priznania dôchodku. Táto zmena v poskytovaní nemocenského sa týka tiež poskytovania nemocenského pre povinne nemocensky poistených živnostníkov. Živnostníci, ktorí sú povinne nemocensky poistení a bol im priznaný dôchodok, majú po 1.1.2008 nárok na nemocenské.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorej vznikne nárok na nemocenské, musela byť pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti v období posledných dvoch rokov minimálne 270 dní nemocensky poistená. Do 1.1.2008 sa na účely splnenia tejto podmienky započítavalo iba obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia, od roku 2008 sa na účely splnenia tejto podmienky započítava akékoľvek ukončené nemocenské poistenie.
Po zistení dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti lekár vystaví tzv. „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Druhú časť tohto potvrdenia (označenú ako II.) predkladá zamestnanec zamestnávateľovi. Je na nej vyznačený prvý deň začiatku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto časť sa skladá z dvoch dielov a to:
-
diel II. – Žiadosť o nemocenské a úrazový príplatok
-
diel IIa. – Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
Zamestnanec má nárok počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti na náhradu príjmu, ktorú mu vypláca zamestnávateľ, preto je diel IIa. - Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti určený pre zamestnávateľa. Od jedenásteho dňa dočasnej PN vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, preto je diel II. – Žiadosť o nemocenské a úrazový príplatok určený pre Sociálnu poisťovňu, ktorej ho doručí zamestnávateľ v prípade, že dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako 10 dní. Termín na doručenie je najneskôr do 3 dní po desiatom dni PN.
Spolu s dielom II. – Žiadosť o nemocenské a úrazový príplatok, odošle zamestnávateľ na Sociálnu poisťovňu vyplnené tlačivo Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku.
Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti lekár vydá zamestnancovi tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti – diel IV. – Hlásenie zamestnávateľovi, platiteľovi nemocenského alebo úrazového príplatku o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade, že PN trvá viac ako 10 dní, originál tohto tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni do 3 dní po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti a jeho kópiu si ponechá.
V prípade dočasnej PN, ktorá prechádza z mesiaca na mesiac, lekár vystaví zamestnancovi Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý má byť odovzdaný Sociálnej poisťovni ihneď po jeho vyplnení, avšak iba v prípade, že pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní. Pokiaľ je toto obdobie kratšie, predmetný preukaz zostáva u zamestnávateľa.
Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti lekár vydá zamestnancovi tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti – diel IV. – Hlásenie zamestnávateľovi, platiteľovi nemocenského alebo úrazového príplatku o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade, že PN trvá viac ako 10 dní, originál tohto tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni do 3 dní po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti a jeho kópiu si ponechá.
V prípade dočasnej PN, ktorá prechádza z mesiaca na mesiac, lekár vystaví zamestnancovi Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý má byť odovzdaný Sociálnej poisťovni ihneď po jeho vyplnení, avšak iba v prípade, že pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní. Pokiaľ je toto obdobie kratšie, predmetný preukaz zostáva u zamestnávateľa.
V prípade povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (živnostníka s povinnosťou platiť odvody do Sociálnej poisťovne - SZČO) alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, II. diel potvrdenia predkladá hneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jeho nemocenské poistenie (miestne príslušná, v ktorej je prihlásená). Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí mať zaplatené poistené na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť – táto podmienka sa považuje za splnenú pokiaľ výška nedoplatku nie je vyššia ako 3,31 eur.
Potvrdenie je celkom päťdielne a vždy ho vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia. V prípade, ak si chce poistenec uplatniť nárok na nemocenské z viacerých nemocenských poistení – napríklad je zamestnaný a okrem toho si platí dobrovoľne nemocenské poistenie, lekár vystaví potvrdenie osobitne pre každé z poistení – teda jedenkrát z titulu poistenia v rámci pracovného pomeru a druhýkrát z titulu dobrovoľného nemocenského poistenia. V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, je potrebné predložiť k potvrdeniu tlačivo „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“ vyplnené poistencom.
Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu nasledovne :
- od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu
- od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ = podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec
odobia.
PRÍKLAD:
Zamestnanec má odpracovaný celý rok 2008. Jeho hrubá mesačná mzda bola 15 000 Sk
(497,91 eur).
(497,91 eur).
Výpočet denného vymeriavacieho základu:
Hrubá mzda (za rok 2008) / počet kalendárnych dni zamestnania ( v roku 2008), t.j. 497,91 * 12 (mesiacov) / 365 (dní) = 16,37 eur
Sumy nemocenského sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor. Nemocenské sa poskytuje za
kalendárne dni a Sociálna poisťovňa ho vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20.dňa
kalendárneho mesiaca po mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Poskytuje sa aj
zamestnancovi, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období PN a to od 11-teho dňa,
zamestnancovi v ochrannej lehote od prvého dňa dočasnej PN, povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osobe od 1-ho dňa a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe
od 1-ho dňa dočasnej PN.
Ochranná lehota je lehota, počas ktorej za zákonom splnených podmienok má poistenec
nárok na nemocenskú dávku, aj keď už nie je nemocensky poistený. Ochranná lehota na
účely poskytovania nemocenského je
- 42 dní po skončení nemocenského poistenia
- ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 42 dní, toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie
- v prípade poistenkine, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, šesť mesiacov
Oplatí sa zamestnancovi čerpať dovolenku alebo PN-ku? Čo je pre neho výhodnejšie a kedy? Ako to prebieha v praxi?
Pri porovnaní výplaty nemocenského za obdobie dočasnej PN a príjmu počas čerpania dovolenky sa zamestnancovi oplatí čerpať dovolenka. Náhrada za čerpanie dovolenky sa počíta z priemernej hodinovej mzdy za predchádzajúci kalendárny štvrťrok vo výške 100 %, zatiaľ čo náhrada príjmu pri dočasnej PN je krátená percentami. Pokiaľ je doba dočasnej pracovnej neschopnosti len pár dní a zamestnanec má k dispozícii nevyčerpané dni dovolenky, je pre neho výhodnejšie nahlásiť zamestnávateľovi čerpanie dovolenky. Tento prípad je výhodný aj pre zamestnávateľa, nakoľko ušetrí náklady a čas na administratívu spojenú s dočasnou pracovnou neschopnosťou zamestnanca.
Zamestnanec, ktorý zamestnávateľovi nahlási trvanie dočasnej PN je povinný dodržiavať liečebný režim. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár sociálneho poistenia a vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pokiaľ sa zistí porušenie liečebného režimu, nemocenská dávka sa nevypláca odo dňa zistenia porušenia, najviac v rozsahu 30 dní. Vylúčenie z vyplácania nemocenského vzniká aj v prípade, ak vznikne súčasne nárok na výplatu materského, t.j. žena, ktorá poberá materskú, nemá nárok na výplatu nemocenského. Nárok zaniká uplynutím lehoty 52 týždňov od vzniku dočasnej PN.
Suma nemocenského môže byť obmedzená na polovicu, ak sa poistenec stal dočasne práce neschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku požitia iných návykových látok.
Najčastejšie chyby z praxe
Na základe § 140 Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity:
Na základe § 140 Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity:
- v období, počas ktorého je SZČO uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.
V praxi to znamená, že vymeriavací základ SZČO, z ktorého platí poistné, sa alikvotne znižuje o sumu pripadajúcu na uvedené obdobia. Pri minimálnych odvodoch sa jedná o vymeriavací základ vo výške 295,50 Eur, ktorý sa znižuje alikvotne o každý jeden deň, ktorý je SZČO uznaná za práceneschopnú.
Zamestnanec a zamestnávateľ nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a zamestnávateľ nie je povinný platiť ani poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity:
Zamestnanec a zamestnávateľ nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a zamestnávateľ nie je povinný platiť ani poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity:
- v období, počas ktorého je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného
V praxi to znamená, že minimálny a maximálny vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa pre všetky fondy sa alikvotne znižuje o sumu pripadajúcu na uvedené obdobia. Zamestnávatelia ani živnostníci v praxi často zabúdajú na to, že pokiaľ sú uznaní za práceneschopných alebo majú za práceneschopných uznaných zamestnancov nemusia za toto obdobie odvádzať odvody.
Výnimkou je úrazové poistenie, ktoré platí len zamestnávateľ a u ktorého maximálny vymeriavací základ nie je stanovený.
Výnimkou je úrazové poistenie, ktoré platí len zamestnávateľ a u ktorého maximálny vymeriavací základ nie je stanovený.
Pokiaľ zamestnanec nastúpi do zamestnania a hneď v prvý deň ho lekár uzná za dočasne práceneschopného, má nárok na výplatu nemocenského od 11-teho dňa trvania práceneschopnosti.
V prípade PN je potrebné zamestnanca odhlásiť z príslušnej zdravotnej poisťovne na tlačive "Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie". Po skončení PN ho zase treba prihlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne na tom istom tlačive. Na tomto tlačive sa nahlasuje príslušnej zdravotnej poisťovni zmena platiteľa poistného - nejedná sa o odhlásenie a prihlásenie. Oznámenie sa posiela do 8 dní odo dňa skončenia mesiaca, v ktorom začala PN (resp. skončila PN). Napr. ak bol zamestnanec PN od 4.-12.4., oznámenie treba poslať poisťovni najneskôr do 8.5.
Zamestnávateľ nemôže kontrolovať poistenca na PN (viď § 155, ods.5 zákona o sociálnom poistení ). Môže dať iba podnet na kontrolu Sociálnej poisťovni, ktorá vyšle svojho zamestnanca na kontrolu. Zamestnávateľ teda nemá oprávnenie posúdiť, či došlo k porušeniu liečebného režimu - nemá na to ani odborný personál. Niektorí zamestnávatelia si nesprávne myslia, že pokiaľ dajú podnet na kontrolu zamestnanca v liečebnom režime, ktorý sa nezdržiava na uvedenej adrese, je to dôvod na rozviazanie pracovného pomeru.
Okamžite ukončiť pracovný pomer je možné len vtedy, ak zamestnanec závažne poruší pracovnú disciplínu. Je preto na zváženie, či je porušenie liečebného režimu závažným porušením pracovnej disciplíny. V každom prípade mu zamestnávateľ môže doručiť oznámenie o porušení pracovnej disciplíny s upozornením, že opakované porušenie môže byť dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru.
Tlačivo: Hlásenie úrazu na účely nemocenského
vybrali.sme.sk
