Sídlo firmy doma a náklady

Stavba

Veľa samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) vykonáva činnosti, v rámci ktorých si nepotrebujú prenajímať alebo stavať kancelárske, či obchodné priestory. Častokrát preto využívajú priestory vo vlastnom byte alebo rodinnom dome. Aké sú možnosti využívania takýchto priestorov a uplatnenia si nákladov spojených s takýmto využívaním nehnuteľnosti do daňových výdavkov podnikateľa?

 
V tomto článku nájdete:

 
Zmena účelu využívania priestorov
Pokiaľ sa podnikateľ rozhodne využívať priestory vlastného bytu alebo rodinného domu na podnikanie, je potrebné zmeniť účel využívania týchto priestorov z bytových na nebytové. Takúto zmenu môže schváliť a povoliť príslušný stavebný úrad miestne príslušného obecného alebo mestského úradu. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive. Lehota na vybavenie je 30 dní od doručenia.
Obsah návrhu na povolenie zmeny

Návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby, ktorá nie je spojená so zmenou stavby, obsahuje:
a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa,
b) označenie stavby podľa údajov katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych alebo iných práv,
c) údaje o novom spôsobe užívania stavby,
d) zoznam účastníkov konania, ktorí sú navrhovateľovi známi.

Prílohy:

a) dokumentácia s vyznačením pôvodného a navrhovaného spôsobu užívania jednotlivých priestorov stavby,
b) doklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo k stavbe; súhlas vlastníka stavby s navrhovanou zmenou v spôsobe jej užívania, ak navrhovateľ nie je vlastníkom stavby,
c) doklady o rokovaní s účastníkmi konania, ak sa konali pred podaním žiadosti, a rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce,
d) kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, z ktorého je zrejmé, na aký účel bola stavba povolená, alebo dokumentácia skutočného realizovania stavby (pasport stavby), ak sa iné doklady nezachovali.

Od tejto zmeny sa potom odvíja aj iná sadzba pri podávaní daňového priznania k nehnuteľnosti, v ktorom sa bude za zmenený účel užívania časti bytu alebo domu platiť iná sadzba dane ako za ostatné bytové priestory.
Samozrejme, takáto zmena účelu využívania je potrebná v prípade, ak sa daňovník rozhodne pre uplatňovanie preukázateľných daňových výdavkov v prípade jednoduchého účtovníctva. Pokiaľ si uplatňuje paušálne výdavky, takáto zmena nemá z hľadiska daňových výdavkov žiadny význam. V prípade podvojného účtovníctva je uskutočnenie takejto zmeny vo využívaní potrebné vtedy, ak si chce daňovník alebo obchodná spoločnosť dať do nákladov výdavky spojené s užívaním takejto nehnuteľnosti.
Čo všetko je možné po zmene v účele využívania nehnuteľnosti uplatniť ako daňové výdavky
Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona o dani z príjmov.
V praxi to znamená, že akýkoľvek výdavok spojený s užívaním nehnuteľnosti, ktorý sa rozhodne podnikateľ zaradiť do daňových výdavkov, musí byť vynaložený na dosiahnutie alebo udržanie príjmov z podnikania. V tomto duchu ho musí vedieť obhájiť aj v prípade kontroly zo strany daňového úradu. Najčastejšími všeobecne uznateľnými výdavkami spojenými s využívaním nehnuteľnosti na podnikanie sú nájomné, energie, údržba priestorov (napr. vymaľovanie alebo spotreba čistiacich prostriedkov) Nájomné a náklady na energiu je potrebné uplatniť vo výške adekvátnej pomeru celkovej plochy nehnuteľnosti k ploche využívanej na podnikanie a v takejto výške uplatniť všetky výdavky vyjadrené na celkovú plochu nehnuteľnosti.
Ďalšími nákladmi, pri ktorých je potrebné rozlíšiť od ostatných nákladov, sú poplatky za pevnú linku, internet alebo mobilný telefón, v prípade že nie je zaregistrovaný na obchodné meno. Pri týchto výdavkoch záleží mnohokrát na subjektívnom posúdení kontrolórov, či uznajú náklady na pevnú linku v plnej výške, alebo potrebujú prepočet obhájiteľným koeficientom. Niekedy požadujú výpis hovorov na kontrolu uskutočnených telefonických hovorov. Aj v prípade výdavkov za internet je na subjektívnom posúdení kontrolóra či uzná, že internet sa využíva v celej výške výlučne na podnikanie, alebo je logické, že ho obyvatelia využívajú aj na súkromné účely, ktoré nesúvisia s dosiahnutím alebo udržaním príjmov z podnikania.
Ďalšou skupinou daňových výdavkov sú výdavky na zariadenie domácej kancelárie a zakúpenie vybavenia potrebného na výkon činností. Do tejto skupiny štandardne patrí kancelársky nábytok, výpočtová technika, rôzny drobný režijný materiál (napr. elektrické alebo počítačové káble). V závislosti na výkone konkrétnej činnosti môže byť domáca kancelária navyše vybavená aj ďalšími zariadeniami ako napríklad TV prijímač, v prípade že sa jedná o výkon rôznych reklamných aktivít alebo PR aktivít, a je preto potrebné sledovať dianie na mediálnom trhu, alebo prehrávať hotové výstupy prípadným klientom. Takisto je potrebné vybavenie softvérom, či už bežným kancelárskym alebo rôznymi odbornými softvérovými programami.
V prípade, že obchodná spoločnosť alebo podnikateľ zaradia príslušnú časť nehnuteľnosti do svojho obchodného majetku, t.j. vedú ju ako dlhodobý majetok, je možné k takejto nehnuteľnosti uplatniť aj iné výdavky ako opravy, stavebné úpravy, technické zhodnotenie nehnuteľnosti.
Pri výdavkoch na domácu kanceláriu je vždy potrebné logické zdôvodnenie ich opodstatnenosti a určenie ich adekvátnej výšky vzhľadom na celkové náklady nehnuteľnosti tak, aby daňovník vyčíslil daňové výdavky k využívanej nehnuteľnosti na podnikanie v správnej výške, ktorej opodstatnenosť vie podložiť pri prípadnej kontrole zo strany daňového úradu.
 

Novinky e-mailom

Aktuality