škála princípov, zákonov, politík, záväzkov a cieľov, prijatých v rámci Európskej únie a obsiahnutých predovšetkým v zmluvách, legislatíve a rozhodnutiach Súdneho dvora. Dosiahnuté výsledky musia záväzne akceptovať všetky členské štáty Únie. Prevzatie Acquis do právneho systému je jedným z predpokladov prijatia kandidátskej krajiny za riadneho člena EÚ.
Aproximácia (práva SR legislatíve EÚ)
približovanie právneho poriadku SR s legislatívou EÚ a ich vzájomná harmonizácia.
Asociované, kandidátske krajiny
krajiny, ktoré uzavreli s ES asociačnú dohodu, napr. Turecko.
programové dokumenty na rozličné témy, ktoré nemajú záväzný, ale iba odporúčajúci charakter. Bielu knihu vydáva Európska komisia.
ciele pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ. Cieľ 1 sú regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75% priemeru únie (pomoc zo štrukturálnych fondov je povolená do 75% oprávnených nákladov daného opatrenia), Cieľ 2 sú regióny prechádzajúce štrukturálnou zmenou (štrukturálne fondy priespievajú na projekty do výšky 50% celkových nákladov) a Cieľ 3 sú regióny vyžadujúce podporu rozvoja ľudského kapitálu.
forma medzinárodnej ekonomickej integrácie. Členské štáty rušia clo na vzájomný obchod a zároveň zavádzajú jednotné colné sadzby voči tretím krajinám. V rámci ES bola colná únia dobudovaná v roku 1968 ako príprava na jednotný trh.
projekt budovania európskej informačnej spoločnosti v rámci Lisabonskej stratégie. Cieľom je doviesť každého občana, domácnosť, školu, úrad alebo firmu do digitálneho veku a umožniť im byť on-line.
spoločná mena, ktorá podľa Maastrichtskej zmluvy bola zavedená v bezhotovostnom styku od 1. 1. 1999 postupne v členských krajinách, ktoré splnili podmienky Európskej menovej únie a pristúpili na zavedenie tejto meny. Od 1. 1. 2002 nahradili bankovky a mince novej meny - Euro národné bankovky a mince v krajinách eurozóny - v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku a Taliansku. Slovensko by malo prijať euro k 1.1.2009.
Európska centrálna banka (ECB)
Centrálna banka (CB) eurozóny, ktorej hlavným cieľom je udržiavanie stabilnej cenovej hladiny (nízkej inflácie). Spolu s ostatnými CB členských štátov EÚ tvorí tzv. Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). Reálnu moc v orgánoch ESCB však majú okrem ECB len centrálne banky tých štátov, ktoré prijali euro. ECB sídli vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko).
jedna z najvýznamnejších inštitúcií EÚ. Často sa nazýva vládou únie, no z politologického hľadiska to nie je úplne korektné prirovnanie.
Najvýznamnejšou úlohou komisie je takmer výlučné právo navrhovať právne normy Európskeho spoločenstva. Komisia tiež môže kedykoľvek svoj legislatívny návrh z rokovania Rady alebo Európskeho parlamentu stiahnuť.
Komisia disponuje aj výkonnými právomocami (najmä v oblasti politiky hospodárskej súťaže). V oblastiach, kde Rada poverila Komisu zákonodarnými a výkonnými úlohami, funguje tzv. komitológia.
Komisia tiež zastupuje úniu navonok (napríklad pri rokovaní WTO) a dbá na to, aby si členské štáty plnili všetky povinnosti vyplývajúce z členstva.
Od novembra 2004 má komisia 25 členov (princíp jedna krajina-jeden komisár) a jej predsedom je José Manuel Durao Barroso. Slovenským zástupcom je Ján Figeľ. Od roku 2014 budú mať v komisii zastúpenie len dve tretiny členských štátov.
Komisári a ich kabinety majú na starosti generálne direktoráty (DG).
najvyšší politický orgán EÚ. Stimuluje významné politické iniciatívy na najvyššej úrovni a určuje základné smerovanie Únie. Združuje hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ a ich ministrov zahraničných vecí. Európska rada sa stretáva najmenej dvakrát ročne. Európska rada definuje úlohy Európskej komisii, nové formy spolupráce, princípy ekonomickej, sociálnej a zahraničnej politiky. Rozhoduje o najdôležitejších otázkach EÚ, ktoré potom nadobúdajú legislatívnu formu bežnými procesmi v orgánoch Únie. Európsku radu si nemožno zamieňať s Radou Európy
je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ. Má významnú funkciu v legislatívnom procese a kontrolnú funkciu najmä vzhľadom na Európsku komisiu. Schvaľuje rozpočet Únie, ustanovuje a rozpúšťa Európsku komisiu, menuje ombudsmana, schvaľuje zmluvy s tretími krajinami a vstup nových členských štátov. EP pozostáva zo 732 poslancov z 25 členských krajín EÚ volených na päťročné obdobie. Reprezentuje 453 mil. obyvateľov Únie a je najväčším mnohonárodným demokratickým parlamentom na svete.
Dôležitejšie ako národná príslušnosť pri prijímaní rozhodnutí je rozdelenie do politických skupín, z ktorých najsilnejšími sú Európska ľudová strana a Strana európskych socialistov. V EÚ však neexistuje vláda v klasickom zmysle, takže v EP neexistuje koalícia a opozícia.
Úloha a právomoci EP s prehlbovaním integrácie rastú. Rozhodnutia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, avšak niektoré opatrenia definované v Maastrichtskej zmluve majú určený vyšší počet hlasov. Plenárne zasadnutia EP sa konajú v Štrasburgu, zasadnutia výborov v Bruseli, generálny sekretariát sídli v Luxemburgu.
Ústavná zmluva posilnila právomoci EP zavedením bežnej legislatívnej procedúry, ktorá približne zodpovedá procedúre spolurozhodovania. To znamená, že EP bude mať rovnaký vplyv na prijímanie právnych noriem ako Rada (až na niektoré citlivé otázky).
Ústavná zmluva stanovuje maximálny počet poslancov na 750, pričom na jednu krajinu pripadá od 6 do 96 poslancov. Slovensko má do roku 2009 14 poslancov.
zriadený v roku 1960 je hlavným nástrojom sociálnej politiky Spoločenstva. Poskytuje finančnú pomoc na odborné vzdelávanie, rekvalifikáciu a na schémy podpory vytvárania pracovných miest.
vznikol na základe Maastrichtskej zmluvy, aby uľahčoval prípravu na vstup do hospodárskej a menovej únie štátom, ktorých HDP na jedného obyvateľa nedosahuje úroveň 90% priemeru EÚ. Využíva sa na podporu projektov v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry. Pomoc v rámci kohézneho fondu sa zastaví, ak v štátoch poberajúcich podporu existuje nadpriemerný verejný deficit a táto situácia sa neodstráni v rámci stanovenej lehoty.
členom menovej únie sa môže stať len tá krajina, ktorá spĺňa prísne požiadavky finančnej a hospodárskej stability, tzv. konvergenčné kritériá. Sú to cenová stabilita, prijateľná zadĺženosť štátu, rozpočtová disciplína, úroková a menová stabilita.
na Lisabonskom summite v roku 2000 si EÚ stanovila smelé ciele v mnohých oblastiach (ekonomika, veda a výskum, sociálna oblasť, životné prostredie, školstvo, informačná spoločnosť,...). Hlavným motívom tejto komplexnej stratégie je snaha o to, aby sa EÚ stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete.
formálne nazývaná Zmluva o Európskej únii. Je výsledkom dvoch medzivládnych konferencií, jednej o hospodárskej a menovej únii a druhej o európskej politickej únii, ktoré prebiehali paralelne. Maastrichtská zmluva sa prijala na stretnutí Európskej rady v holandskom Maastrichte v decembri 1991 a 7. 2. 1992 tam bola aj podpísaná. Do platnosti vstúpila po ukončení ratifikačného procesu v novembri 1993.
NUTS vytvoril štatistický úrad EÚ a Európskej komisie, aby mali k dispozícii jednotnú a ucelenú schému územného rozdelenia za účelom regionálnej štatistiky EÚ. Európska komisia využíva NUTS na definovanie regiónov EÚ, ktoré majú právo prijímať podporu zo štrukturálnych fondov. V SR sú úrovne NUTS stanovené nasledovne:
- NUTS I - Slovenská republika
- NUTS II - 4 štatistické územné jednotky (Bratislavský kraj, západné, stredné a východné Slovensko)
- NUTS III - 8 VÚC
- NUTS IV - 79 okresov
- NUTS V - 2883 obcí
inštitúcia ombudsmana vznikla v roku 1809 vo Švédsku. Odtiaľ sa rozšírila do iných krajín sveta. V tejto súvislosti je zaužívané aj slovné spojenie poverenec občanov. Inštitút ombudsmana zakotvila v rámci EÚ Maastrichtská zmluva. Ombudsmana volí Európsky parlament. Jeho právomocou je prešetrovať z vlastnej iniciatívy, z podnetu občanov Únie alebo právnických osôb prešetrovať sťažnosti na byrokraciu (porušovanie zákonov, chyby, omyly a nedopatrenia) v činnosti inštitúcií a orgánov spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvej inštancie. Na základe výsledkov vyšetrovacej činnosti signalizuje príslušným orgánom zistené nedostatky, navrhuje konkrétne opatrenia a vydáva ročné správy. Ombudsman nemá sankčnú právomoc
priority Operačného programu sa konkretizujú v opatreniach. Príklad: SOP Priemysel a služby - Priorita č. 2 Rozvoj cestovného ruchu - Opatrenie 2.3 Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorby informačného systému.
doplnkový dokument k Rámcu podpory spoločenstva. Konkretizuje použitie finančných prostriedkov určených pre štrukturálnu pomoc.
Sektorové operačné programy (SOP) sa zaoberajú konkrétnym sektorom ekonomiky (v SR je to SOP Priemysel a služby, SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, SOP Ľudské zdroje). SOP sa pripravuje „zhora-nadol".
Regionálne operačné programy (ROP) sa sústreďujú na konkrétny región. ROP sa pripravuje „zdola-nahor". Na Slovensku nemáme žiaden ROP.
ROP a SOP by sa mali vzájomne dopĺňať a podporovať. OP sa delia na priority, opatrenia a aktivity.
spolufinancovanie z fondov EÚ sa vypočíta ako podiel oprávnených nákladov na projekt. Medzi neoprávnené náklady projektu môže patriť DPH, nákup pozemkov a budov, osobné motorové vozidlá, reprezentačné výdaje a pod. Konkrétne oprávnené náklady určí programový doplnok a výzva na predkladanie projektov.
fond EÚ určený na predvstupovú pomoc kandidátskym krajinám. PHARE poskytuje nenávratné dotácie na budovanie infraštruktúry (70% rozpočtu) a na budovanie inštitúcií a administratívnych kapacít (30% rozpočtu).
orgán, ktorý administruje platby zo štrukturálnych a kohézneho fondu. V SR je platobným orgánom Ministerstvo financií.
obdobie, počas ktorého sa na členský štát nevzťahujú všetky práva alebo povinnosti vyplývajúce z acquis communautaire. Veľký význam majú prechodné obdobia pri rozširovaní únie. Najznámejšími sú prechodné obdobia na voľný pohyb osôb, kapitálu alebo na spotrebnú daň z cigariet.
nástroje EÚ, ktoré formou grantov podporujú rozmanité oblasti ľudskej činnosti, najmä školstvo (Leonardo da Vinci, Sorates) a vedu a výskum . Nie sú súčasťou regionálnej politiky.
orgány zodpovedné za prípravu programových dokumentov (Národný rozvojový plán, Operačné programy,...), ich implementáciu (vypísanie výziev na predkladanie projektov, výber projektov,...) a hodnotenie úspešnosti. Riadiace orgány vytvárajú sprostredkovateľské orgány pre konkrétne oblasti. V SR sú riadiace orgány v súčasnosti útvary v rámci jednotlivých ministerstiev.
nástroj, ktorý umožňuje podporiť veľké množstvo menších projektov, ktoré by inak nesplnili podmienku minimálneho finančného objemu. Schéma sa často predkladá ako samostatný projekt, ktorého cieľom je rozdeliť schválené prostriedky podľa vopred určených kritérií medzi konečných prijímateľov.
Schengen je obec v Luxembursku. 14. 6. 1985 krajiny Beneluxu, Francúzsko a Nemecko podpísali dohodu o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach (zrušenie systematických kontrol, aproximácia vízových predpisov, posilnenie vonkajších hraníc, DPH, spotrebiteľská daň). Po dohode nasledovala Konvencia o aplikácii dohody, podpísaná tiež v Schengene 19. 6. 1990. Konvencia vstúpila do platnosti až v marci 1995. Schengenskú dohodu doteraz podpísali: Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Česká republika, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko.
verejné alebo súkromné orgány alebo služby konajúce na zodpovednosť riadiacich alebo platiacich inštitúcií alebo vykonávajúcich úlohy v ich mene vo vzťahu ku konečným užívateľom, inštitúciám alebo firmám vykonávajúcim dané operácie.
sú spravované Európskou komisiou a slúžia na finančnú podporu menej rozvinutých oblastí. Ich cieľom je posilnenie ekonomickej a sociálnej kohézie (súdržnosti) týchto oblastí. Sú zamerané najmä na štrukturálny rozvoj zaostávajúcich regiónov. Ďalšie sú zamerané na oblasti poľnohospodárstva, sociálne opatrenia a rybolov.
vybrali.sme.sk
