Sociálny fond

Po poslednej novele už nie sú stanovené povinné percentuálne podiely pre jednotlivé príspevky. Do zákona pribudli ďalšie možnosti čerpania sociálneho fondu na zdravotnú starostlivosť, kultúrne i športové podujatia. Aké možnosti dáva zamestnancom a zamestnávateľom zákon pokiaľ ide o využívanie sociálneho fondu a čo sa ešte zmenilo pre firmy?

Firmy môžu zo sociálneho fondu čerpať napríklad príspevky na stravovanie, všetky druhy vstupeniek a poplatkov súvisiacich s regeneráciou pracovnej sily, ale aj lekárske prehliadky či komplexné lekárske vyšetrenia. Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytnúť aj rôzne formy finančných príspevkov na sociálnu výpomoc a finančné pôžičky v hmotnej núdzi alebo dobrovoľné príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie a náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak zamestnanec dochádza denne do práce vlakom či autobusom, t.j. verejnou dopravou, a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, má nárok na príspevok na dopravu a zamestnávateľ je povinný ho vyplatiť. Pre rok 2009 sa berie do úvahy priemerná mzda z roka 2007, ktorá bola 20 146 Sk (668,72 eur), 50 % z toho je 334,36 eur. Nárok na príspevok na dopravu v tomto roku má teda zamestnanec, ktorého mesačný zárobok nepresahuje uvedenú sumu. Ak ide o pracovníkov zamestnaných na skrátený pracovný čas, táto čiastka sa alikvotne znižuje.

Povinný prídel do sociálneho fondu sa po starom tvoril preddavkovým spôsobom, to znamená, že na účet sociálneho fondu sa mesačne vopred prevádzali rovnaké sumy zodpovedajúce 1/12 predpokladaného objemu miezd. Novelou  sa prešlo na odvodový spôsob tvorby celého sociálneho fondu v zmysle, že mesačným základom pre povinný prídel sú súhrny zúčtovaných miezd zamestnancov za príslušný mesiac. Ide vlastne o podobný princíp prevodu odvodov do poistných fondov.

Tvorba sociálneho fondu sa viaže na deň dohodnutý na výplatu mzdy zamestnancom s tým, že prevod prostriedkov musí prebehnúť do 5 dní po výplatnom termíne.

Zmena je aj v ročnom zúčtovaní prostriedkov zo sociálneho fondu. Predtým mohol zamestnávateľ zúčtovať prídel do sociálneho fondu za predchádzajúci rok do konca februára nasledujúceho roka. Po novom sa zúčtovanie vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Zachováva sa možnosť previesť nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu do nasledujúceho roka.

Spôsoby použitia sociálneho fondu sú novelou prehľadne zaradené. Stále platí, že firma nemusí poskytovať príspevok z tohto fondu na každý typ aktivít, ale stačí jej dohodnúť si vybrané okruhy v kolektívnej zmluve, prípadne ich určiť interným predpisom.

Sociálny fond je potrebné tvoriť iba z hrubých miezd zamestnancov zamestnaných na základe pracovnej zmluvy, teda pracovného pomeru a nie z hrubých miezd pracovníkov zamestnaných na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Sociálny fond slúži pre potreby zamestnancov. Jeho čerpanie je v ich prospech, niektoré príspevky poskytnuté zo sociálneho fondu sú pre zamestnancov zdaňovaným príjmom a niektoré sú pre zamestnancov nezdaňované.

 

Zamestnávateľ tvorí povinne sociálny fond vo výške 0,6% z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.

Táto minimálna povinná výška je stanovená pre každého zamestnávateľa bez rozdielu toho, či dosiahol alebo nedosiahol zisk a tiež bez ohľadu na to, či je jeho činnosť zameraná na dosahovanie zisku alebo je to organizácia pôsobiaca v oblasti tretieho sektora, či verejnej správy.

 

V závislosti na tom, či zamestnávateľ dosiahol alebo nedosiahol zisk a tiež či organizácia má činné odbory a kolektívnu zmluvu, sa odvíja ďalšia dobrovoľná tvorba sociálneho fondu v organizácii. Vzorní zamestnávatelia, ktorí dosiahli zisk a slnili si všetky povinnosti voči daňovému úradu a voči orgánom sociálneho a zdravotného zabezpečenia môžu tvoriť povinný prídel do fondu do výšky 1% z úhrnu hrubých zúčtovaných miezd. V prípade povinného prídelu, ako aj ďalších (dobrovoľných) príspevkov do sociálneho fondu sú tieto pre zamestnávateľa súčasťou daňovo uznaných nákladov. Organizácie, ktoré nemajú tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie stanovené v kolektívnej zmluve, by toto mali mať ošetrené v internom predpise, ktorý by mal byť listinou dostupnou pre zamestnancov. V nej  by sa mali dočítať akým spôsobom sa čerpanie fondu v ich organizácii realizuje a na aké príspevky a v akej výške majú nárok.

Ďalší prídel do sociálneho fondu, či už na základe kolektívnej zmluvy v presne dojednanej sume alebo aj v organizáciách, kde odbory pôsobiť nemôžu (NBÚ, SIS), môže byť najviac vo výške 0, 5% z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za daný rok.

 

 

Všetky príspevky poskytnuté zamestnancom z prostriedkov sociálneho fondu sú zdaniteľným príjmom zamestnanca až na výnimky, ktoré sa nezdaňujú, a to napríklad:

 

 

Musí aj zamestnávateľ - živnostník tvoriť sociálny fond a komu z neho môže prispievať? Na čo má zamestnanec nárok zo zákona okrem poskytovania stravných lístkov? Ako je to s vyplácaním finančného príspevku zo strany zamestnávateľa? 

Sociálny fond a regenerácia

PRÍKLAD 1

Zamestnávateľ poskytuje každý mesiac príspevok zo sociálneho fondu na regeneráciu pracovnej sily formou preplácania bločkov za návštevu posilňovne, bazéna, fitness centra, aquaparku atď. napríklad vo výške 13 eur. Je tento príjem pre zamestnancov zdaniteľným príjmom?
Všetky príspevky zo sociálneho fondu na regeneráciu pracovnej sily poskytnuté zamestnancom alebo aj ich rodinným príslušníkom (manželom, nezaopatreným deťom), ako napríklad vstupenky do divadla, fitness centra, plavárne, posilňovne, kina, aquaparku atď., sú pre zamestnancov zdaniteľným príjmom.

PRÍKLAD 2

V zákone sa uvádza, že firma poskytuje zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie, regeneráciu, rekreáciu a podobne. Okrem stravných lístkov však zamestnancom firma nič neposkytuje. Je to v súlade so zákonom?

Zamestnávateľ má na toto právo jedine v prípade, že v internom predpise firmy je upravené použitie sociálneho fondu iba na tento jeden účel. V prípade, že firma nemá v internom predpise stanovené použitie sociálneho fondu výlučne na účely stravovania zamestnancov, zamestnanci môžu požiadať aj o iné plnenia a príspevky v rámci zákona s tým, že musia rátať s tým, že okrem príspevku na stravovanie, pitný režim a príspevkov na použitie vlastného rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa alebo príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, im budú tieto príspevky zdanené. To, že firma prerozdeľuje všetky prostriedky sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov je v praxi bežná vec. Zamestnancom sa tento príjem nezdaňuje, firma si splní zákonnú povinnosť a tento náklad je pre ňu daňovo uznateľný.

 

PRÍKLAD 3

Som drobný živnostník a mám dvoch zamestnancov, ďalších dvoch zamestnávam na dohody. Musím tvoriť sociálny fond? Môžu ho čerpať aj zamestnanci na dohodu?
Podľa zákona o sociálnom fonde sa za zamestnávateľa považuje fyzická osoba s bydliskom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere (§ 11 Zákonníka práce) alebo v služobnom pomere, to znamená v pracovnom pomere okrem zamestnancov zamestnaných na dohody.

Keďže ako živnostník zamestnávate v pracovnom pomere dvoch zamestnancov, ste považovaný za zamestnávateľa na účely zákona o sociálnom fonde a máte povinnosť tvoriť sociálny fond. Využívať ho môžu iba zamestnanci, z úhrnu miezd ktorých sa sociálny fond tvoril. Zamestnanci na dohody nemajú nárok na  čerpanie sociálneho fondu.

Zdanenie finančného príspevku

PRÍKLAD 4

Zamestnávateľ vypláca finančný príspevok na stravovanie. Zahŕňa sa tento príspevok zamestnancovi do základu dane?

Pokiaľ ide o príspevok na stravovanie hradený zamestnávateľom, jeho výška predstavuje najmenej  55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o sumách stravného (v súčasnosti najviac do výšky 55 % z ceny 3,60 eur, t. j. 1,98 eur). Zákonník práce  túto skutočnosť jednoznačne vymedzuje v ustanovení § 152 ods. 3.
Okrem „priameho príspevku“ na stravovanie môže zamestnávateľ prispievať zamestnancom na stravovanie aj z tvoreného sociálneho fondu. Ak nemá zamestnávateľ uzatvorenú kolektívnu zmluvu, riadi sa pri čerpaní prostriedkov sociálneho fondu výlučne zákonom o sociálnom fonde a podľa neho môže prispievať z prostriedkov sociálneho fondu na stravovanie a regeneráciu pracovnej sily aj v maximálnej  výške vytvoreného sociálneho fondu.

Nepeňažný príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý zamestnancom na stravovanie predstavuje príjem oslobodený od dane. Zamestnávateľ teda nepeňažný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu nezahrňuje do základu dane, z ktorého vypočíta preddavky na daň zo závislej činnosti. V praxi to znamená, že príspevok v peňažnej forme zamestnancovi sa považuje za príjem zo závislej činnosti a zdaňuje sa 19 % daňou.

Minimálne povinnosti zamestnávateľa – stravné lístky a pitný režim

 

Zamestnanci by sa mali so zamestnávateľom dohodnúť v internej smernici o čerpaní sociálneho fondu aspoň na tom, aby prostriedky z fondu čerpal na stravné lístky a zabezpečenie pitného režimu.

To je to najmenej, čo môže v oblasti čerpania sociálneho fondu urobiť bez toho, aby zamestnanci prišli čo len o korunu z príjmu a on čo len o korunu z nákladov, pretože čerpanie sociálneho fondu v medziach dodržiavania zákona čerpať musí.

Rodinných príslušníkov, najmä tých najmenších, potešia určite vianočné kolekcie alebo návštevy kina a plavárne a rodičov budú stáť menej, ako keby za ne v skutočnosti zaplatili.