Pokiaľ ste zamestnávateľ, konateľ spoločnosti alebo samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník), máte voči zamestnancom určité povinnosti v oblasti stravovania a poskytovania pitného režimu. Súčasne i vám, ako konateľovi alebo živnostníkovi, dáva zákon možnosť uplatniť si nárok na stravné počas pracovnej cesty alebo za každý odpracovaný deň.
Starostlivosť o stravovanie zamestnancov a ich potreby v tejto oblasti rieši Zákonník práce, ktorý ustanovuje v § 152 aké povinnosti má voči zamestnancom zamestnávateľ, aby ich neukrátil o právo na teplé jedlo počas práce.
Podľa Zákonníka práce je povinný zamestnávateľ zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Ide najmä o poskytovanie jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja, zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.
Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ mu môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo. To znamená, že vymáhateľný nárok na stravné zo Zákonníka práce majú iba zamestnanci zamestnaní v pracovnom pomere.
Stravné nemôžu na základe Zákonníka práce vymáhať pracovníci zamestnaní na:
- dohodu o pracovnej činnosti – pracujú max. 2 hodiny denne,
- dohodu o brigádnickej činnosti – sú zamestnaní na max. polovicu pracovného času
- dohodu o vykonaní práce – pracujú max. 350 hodín ročne, čo je pri priemernom počte 250 pracovných dní ani nie hodina denne.
Všetky tieto formy zamestnania znamenajú menej ako štyri odpracované hodiny denne.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa Zákonníka práce v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, t.j. 1,98 eur.
Novelou zákona o cestovných náhradách bolo s účinnosťou od 1.4.2009 upravené stravné pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín na čiastku 3,60 eur. To znamená, že zamestnávateľ má povinnosť prispievať na stravné maximálne čiastkou 1,98 eur na jednu stravnú jednotku v rámci ustanovení Zákonníka práce. Táto čiastka bude je pre neho daňovým nákladom alebo výdavkom ovplyvňujúcim základ dane. Neznamená to však, že zamestnávateľ nemôže poskytnúť aj vyššiu čiastku a síce z prostriedkov sociálneho fondu, ktorý každý mesiac povinne tvorí z úhrnu vyplatených miezd. Posledná novela zákona o sociálnom fonde zrušila obmedzenia týkajúce sa výšky prostriedkov, ktoré je možné použiť ako príspevok na stravné zamestnancov. Preto ak sa zamestnávateľ rozhodne, môže sociálny fond v plnej výške využiť na príspevky na stravné zamestnancov, a tým znížiť podiel zamestnanca na stravnom na minimálnu čiastku.
Pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne využiť na zabezpečenie stravného inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má na to oprávnenie, musí zamestnancom zabezpečiť stravovacie poukážky v minimálnej hodnote 75% sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste, to znamená minimálne v hodnote 2,70 eur.
Veľmi časti dochádza k mylným vysvetleniam ohľadom ceny stravného lístka a nákladov pre zamestnávateľa. Mnoho zamestnávateľov si ustanovenie zákona o príspevku vo výške 55% stravného vysvetľuje tak, že pokiaľ kúpi a poskytne zamestnancom stravné poukážky v hodnote 3,60 eur, môže si dať do nákladov už spomínaných 1,98 eur. Ak zamestnancom poskytne napríklad stravné poukážky v hodnote 2,70 eur, môže si dať do nákladov iba 1,485 eur, čo predstavuje čiastku vo výške 55% z ceny stravovacích poukážok. To je však mylná interpretácia zákona. Zamestnávateľ má nárok dať si do nákladov zákonný sociálny náklad vo výške maximálne 55% zo stravného poskytovaného pri najkratšej pracovnej ceste, to znamená 1,98 eur bez ohľadu na cenu stravovacej poukážky. 1,98 eur je maximálna hranica, ktorú hradí zamestnávateľ zo zákona, mimo príspevku zo sociálneho fondu. Zamestnávatelia si nesprávne myslia, že čím drahšie lístky alebo stravovacie poukážky nakúpia pre zamestnancov, tým viac ich to bude stáť. Treba si uvedomiť, že max. príspevok je stále len 1,98 eur a zostatok ceny lístka alebo poukážky, ktorý zaplatí zamestnanec, je len rozdiel na strane zamestnanca, ktorého to bude „stáť“ viac.
Dohoda o pracovnej činnosti dovoľuje pracovníkom odpracovať maximálne 10 hodín týždenne, čo je v priemere dve hodiny denne. Minimálna hranica štyroch hodín denne na to, aby mal pracovník nárok na poskytnutie stravného, tu nie je splnený. Zákonník práce, ani iný právny predpis, však nezakazuje zamestnávateľovi poskytnúť stravné takémuto zamestnancovi, najmä po zvážení rozvrhnutia jeho pracovného času, nakoľko môže dôjsť k situácii, že niektorý deň odpracuje viac ako štyri hodiny a ostatné dni ani hodinu.
Takisto sú pracovníci, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, limitovaní počtom odpracovaných hodín, ktorý je maximálne 350 do roka. Ak počas niektorých dní nastane situácia, že vykonajú prácu v rozsahu viac ako štyroch hodín a počas niektorých ani hodinu, je možné na základe vzájomnej dohody pracovníka so zamestnávateľom poskytnúť stravné aj im.
Živnostníci boli v oblasti stravovania a hlavne jeho uznania do nákladovej položky ovplyvňujúcej základ dane dlhšie trochu diskriminovaní. Až novela zákona o dani z príjmov platná od 1.1.2007 ustanovila, že aj oni majú nárok dať si do nákladov ovplyvňujúcich základ dane náklady vynaložené na stravné. Výška stravného, ktorú je možné v prípade živnostníkov uznať ako daňový výdavok, vychádza z ustanovení zákona o cestovných náhradách a je maximálne vo výške stravného ustanoveného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, to znamená maximálne 3,60 eur za každý odpracovaný deň.
Živnostníci musia stravné preukázať:
- nákupom stravovacích poukážok
- dokladom o kúpe teplého jedla v reštaurácii alebo podobnom stravovacom zariadení
- faktúrou na nákup stravovacích služieb
Z pohľadu zákona o cestovných náhradách sú štatutári a konatelia spoločností v rovnakom postavení ako zamestnanci, t.j. aj oni sú vysielaní na pracovné cesty.
Konateľ alebo štatutárny zástupca spoločnosti môže bez ohľadu na to, že nemá v spoločnosti uzatvorený pracovný pomer alebo dohodu vykonávanú mimo pracovného pomeru, vykonávať pre spoločnosť činnosť, ktorá si vyžaduje, aby bol vyslaný buď na tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu.
Za čas strávený na pracovnej ceste mu prináleží náhrada za stravné, vedľajšie výdavky spojené s pracovnou cestou, ubytovanie, prepravné a ostatné výdavky podľa zákona. Pri zahraničnej pracovnej ceste má takýto zástupca ešte navyše nárok aj na vreckové do výšky maximálne 40% stravného.
Za čas strávený na zahraničnej pracovnej ceste sa považuje čas po prekročení hraníc SR a podľa miesta pobytu na pracovnej ceste prináležia takto vyslanému zástupcovi náhrady za stravné určené zákonom pre každú krajinu zvlášť a v mene určenej zákonom.
Pokiaľ by zástupcovi alebo zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu bolo poskytnuté stravné zo strany obchodných partnerov alebo protistrany, prináležiace stravné sa kráti podľa zákona o cestovných náhradách nasledovne:
o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky
o 40 % za bezplatne poskytnutý obed
o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín pri tuzemskej pracovnej ceste aj zahraničnej pracovnej ceste.
Sumy stravného platné od 1.4.2009 pre tuzemské pracovné cesty:
3,60 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
5,40 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín.
8,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín.
3,60 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
5,40 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín.
8,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín.
Časové pásma pre zahraničné pracovné cesty
Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni
a) do 6 hodín vrátane - zamestnancovi patrí stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) od 6 hodín do 12 hodín - zamestnancovi patrí stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín - zamestnancovi patrí stravné v sume základnej sadzby stravného.
Vybrané sumy stravného pri zahraničných pracovných cestách:
| krajina | stravné |
| Česká republika | 600 CZK |
| Maďarská republika | 39 EUR |
| Spolková republika Nemecko | 45 EUR |
| Poľská republika | 37 EUR |
| Rakúsko | 45 EUR |
UŽITOČNÉ DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:
Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v týchto prípadoch:
- ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
- ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, ani v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, a ani prostredníctvom stravných lístkov,
- ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
- pri výkone domáckej práce alebo tele práce, ak zamestnancovi nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, ani v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ani prostredníctvom stravných lístkov, alebo ak takto zabezpečené stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo tele práce.
Z toho vyplýva, že zamestnanec nemôže svojvoľne požiadať zamestnávateľa o finančný príspevok na stravovanie namiesto prijatia stravy, ktorú mu zamestnávateľ zabezpečuje. Je to pre neho nevýhodné aj z toho dôvodu, že finančný príspevok na stravovanie podlieha zdaneniu. Súčasne sa finančný príspevok na stravovanie (s výnimkou, ak by bol poskytnutý zo zdrojov sociálneho fondu) započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca na zdravotné poistenie.
- ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Slovíčko „môže“ je často zamestnancami prehliadané a zamieňajú si ho so slovíčkom musí.
- živnostníci si často objednávajú stravné poukážky so spätnou platnosťou, čo je prípustné, ale z hľadiska výdavkov ovplyvňujúcich základ dane nie je možné spätne si uplatniť do takýchto výdavkov stravné lístky za predchádzajúce obdobia.
- počet odpracovaných dní, počas ktorých si môže živnostník uplatniť stravné vo výške 3,60 eur, je limitovaný maximálnou dĺžkou týždenného pracovného času podľa zákonníka práce, t.j. maximálne 48 hodín týždenne, 6 pracovných dní týždenne.
- pokiaľ zamestnávateľ nemôže poskytnúť stravovanie (kvôli dočasnej platobnej neschopnosti, odstávky zariadenia poskytujúceho stravovacie služby a pod.), je možné, aby stravné lístky alebo poukážky poskytol aj spätne a na rozdiel od živnostníka si ich môže zahrnúť aj do daňových výdavkov.
- nakoľko zákon o sociálnom fonde neurčuje zamestnávateľovi, akým spôsobom musí prostriedky z fondu použiť, mal by sa so zamestnancami dohodnúť na tom, aby sa maximum prostriedkov použilo na zabezpečenie pitného režimu a príspevkov na stravné, nakoľko tieto sú pre zamestnancov nezdaňované.
- nárok na zabezpečenie stravovania nemá zamestnanec na pracovnej ceste, ak na svojom riadnom pracovisku v daný deň prácu nevykonával vôbec alebo vykonával najviac 4 hodiny. Naopak nárok na stravné má zamestnanec na pracovnej ceste, ak na svojom riadnom pracovisku v daný deň vykonával prácu viac ako 4 hodiny.
- pokiaľ vo firme pôsobia zástupcovia zamestnancov, môže zamestnávateľ po dohode s nimi:
- poskytovať stravovanie zamestnancom aj počas prekážok v práci, dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
- umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
- rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie - napr. štatutárom zamestnávateľa, ktorí nemajú uzatvorený pracovný pomer, bývalým zamestnancom (dôchodcom) alebo rodinným príslušníkom zamestnancov.
vybrali.sme.sk
SZCO >>> Pracovne cesty
Dobry den,
chcem sa spytat. som SZCO pracujem v Cesku ako si mozem uplatnovat stravne a vreckove?
Priklad : v roku 2009 som odpracoval 295 dni v Cesku za kazdy den si uplatnujem 600 CZK a k tomu aj 40 % vreckove?
Povazuje sa aj toto za pracovnu cestu ak som pravidelne cestoval domov kazdy mesiac?
Dakujem
Zamestnanci s celiakiou a stravné
Prosím Vás, v akej výške som povinná, alebo môžem vyplatiť finančný príspevok na stravovanie zamestnancom s celiakiou, tak, aby nám to išlo do nákladou. (Potvrdenie od lekára mám). Ďakujem za skorú odpoveď. Veronika