Advokáti sa výkonom svojej funkcie zaraďujú medzi fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri a podľa Zákona o dani z príjmov § 6, odst. 1, písm. c) vykonávajú činnosti, ktoré nie sú podnikaním vykonávaným podľa osobitných predpisov. V tomto článku nájdete špecifiká, ktoré výkon tejto funkcie so sebou prináša v oblasti účtovníctva, daní a odvodov.
V tomto článku nájdete:
Keďže z pohľadu právnej formy sú fyzickými osobami, pokiaľ sa nejedná o právne kancelárie vykonávajúce činnosť prostredníctvom obchodných spoločností, majú možnosť rozhodnúť sa podľa zákona o účtovníctve § 9, odst.2), písm. b), či budú viesť jednoduché účtovníctvo, uplatňovať paušálne výdavky, viesť paušálnu evidenciu podľa novely zákona o dani z príjmov a novely zákona o účtovníctve, alebo budú viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva.
Jednoduché účtovníctvo
Spôsob vedenia účtovníctva v sústave jednoduchého účtovníctva je pre mnohých advokátov z ich pohľadu jednoduchší, ale jednoduché účtovníctvo nie je až také jednoduché ako sa podnikateľom na prvý pohľad môže zdať. Špecifikom príjmov advokáta sú prijaté zálohy na prebiehajúce súdne konania, zálohy na nákup kolkových známok alebo príjmy v podobe zábezpek a záruk určených súdom.
Práve jednoduché účtovníctve neposkytuje prehľadnú a podrobnú evidenciu prijatých záloh a jednotlivých prebiehajúcich súdnych konaní, nakoľko nie je možné podrobne analyticky členiť jednotlivé účty.
Paušálne výdavky
V prípade rozhodnutia advokáta uplatňovať paušálne výdavky vo výške 40 %, tento nemusí viesť účtovníctvo, iba evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
§ 6, ods. 10, ZDP ale hovorí: „(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má z týchto príjmov len príjmy z vykonávania remeselných živností podľa osobitného predpisu....“
Práve podmienka, že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty môže byť u niektorých advokátov problém, nakoľko ich príjmy prekročia za posledných 12 kalendárnych mesiacov obrat pre povinnosť stať sa platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto môžu použiť spôsob paušálnych výdavkov iba na začiatku činnosti.
Daňová evidencia
Daňovú evidenciu podľa vyššie uvedených noviel zákonov môže viesť podnikateľ. ktorý :
- nezamestnáva žiadnych zamestnancov
- jeho príjem nepresiahne v predošlom zdaňovacom období sumu 170 000 €
- uplatňuje skutočné výdavky, t.j.vedie jednoduché účtovníctvo a nie iba evidenciu príjmov pre účely paušálneho spôsobu uplatnenia daňových výdavkov. Tento podnikateľ môže viesť zjednodušenú daňovú evidenciu, ale musí mať prehľad a evidenciu minimálne o:
o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
o hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť
o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch
Podvojné účtovníctvo
Podvojné účtovníctvo je podľa špecifikácie činnosti advokátov vhodným spôsobom ako podrobne sledovať analyticky prijaté zálohy a výdavky na jednotlivé prebiehajúce prípady alebo procesy.
DANE
Základ dane
V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.
Z uvedeného vyplýva, že každá odplata (odmena advokátov - v zmysle vyhlášky č.655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena o DPH) znížená o daň na výstupe predstavuje základ pre výpočet DPH.
Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením, a za ktoré platiteľ požaduje úhradu. Náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času predstavujú u advokáta náklady súvisiace s jeho činnosťou, čiže sú súčasťou základu dane.
V prípade súdnych a iných poplatkov (kolky, preklady, odpisy, znalecké posudky), pri posudzovaní či vstupujú do základu dane, môžu nastať dve situácie:
1 ak platiteľ dane náklady/výdavky zaplatil vo svojom mene a na svoj účet (účtuje ako o svojich nákladoch/výdavkoch), sa tieto náklady/výdavky považujú za náklady/výdavky súvisiace s jeho činnosťou a podľa ustanovenia § 22 ods. 2 sú súčasťou základu dane.
2. v prípade, že výdavky, ktoré platiteľ dane zaplatil v mene a na účet svojho zákazníka, ktorému dodáva tovar alebo službu, sú v zmysle zákona o DPH považované za prechodné položky a platiteľ dane ich podľa § 22 ods.3 do základu dane nezahŕňa.
Právne služby poskytuje advokát svojmu klientovi, ktorého zastupuje v konaní. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania služby, pričom určenie tohto dňa je záležitosťou dohody obchodných partnerov. V nadväznosti na § 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie jednotlivých úkonov právnych služieb alebo úplné vybavenie veci alebo poskytovanie právnych služieb v určitom rozsahu alebo po určitý čas, patrí advokátovi odmena. Dodanie právnej služby môže byť vymedzené splnením niektorej z citovaných podmienok. V prípade, že klient poskytne advokátovi preddavok na odmenu, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. V praxi je väčšinou ustálené, že právne služby advokáta podľa dohody sú klientovi poskytnuté dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu, t.j. advokátovi vzniká týmto dňom daňová povinnosť a je povinný do 15 dní vyhotoviť faktúru v prospech klienta, t.j. platiteľa DPH.
Odmena advokáta sa určuje zvyčajne na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom. Títo sa môžu dohodnúť na zmluvnej odmene akokoľvek. V tejto súvislosti vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uvádza, že výška zmluvnej odmeny nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri rokovaní o zmluvnej odmene by mal advokát klienta upozorniť na to, že ak aj bude vo veci úspešný, v rámci náhrad trov konania, ktoré dostane od neúspešnej strany, klientovi súd prizná náhradu za právne zastupovanie len v zmysle spomenutej vyhlášky o tarifnej odmene. Je preto dobré poznať aj jej výšku. Ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene sa použijú na určenie odmeny advokáta aj v prípade, že k dohode advokáta s klientom nedôjde. Podľa tarifných odmien sú odmeňovaní aj advokáti za obhajobu ex offo. Ide o to, že keď si niekto v prípade povinnej obhajoby v trestnom konaní nevyberie advokáta sám, súd mu ho pridelí. Takýto advokát (ex offo) dostane náhradu trov právneho zastúpenia od štátu, ktorý si ju následne vymáha od odsúdeného.
V prípade finančných otázok mať treba na pamäti ešte jednu skutočnosť. Ten, kto prehrá, musí zaplatiť aj trovy právneho zastúpenia toho, kto vyhral. Výnimkou sú rozvody, poručenské spory a spory o výživné, kedy si každý znáša svoje trovy sám.
Podľa vyhlášky sa zmluvná odmena určuje nasledovne:
|
–
|
podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci - hodinová odmena,
|
|
–
|
paušálnou sumou - paušálna odmena,
|
|
–
|
podielom na hodnote veci - podielová odmena,
|
|
–
|
tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
|
Spôsoby určenia zmluvnej odmeny môžu byť kombinované.
Hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby. Pri poskytovaní jednoduchej právnej služby môže advokát s klientom dohodnúť hodinovú odmenu delenú na začaté štvrťhodiny.
Paušálna odmena sa môže dohodnúť:
|
–
|
za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas,
|
|
–
|
za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.
|
Ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí, alebo ak ich neposkytuje počas celého dohodnutého obdobia, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta musí advokát predložiť pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.
Podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.
Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci.
Ak sa skončí konanie len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny.
Ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.
Daňovými výdavkami/nákladmi advokáta z pohľadu zákona o dani z príjmov sú všetky výdavky/náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom. Pri určení základu dane postupuje advokát ako každý iný daňovník dane z príjmov fyzických osôb. Ako je uvedené vyššie, môže sa rozhodnúť, či bude výdavky uplatňovať v podobe paušálnych výdavkov alebo preukázateľne vynaloženými výdavkami/nákladmi zaúčtovanými v účtovníctve advokáta.
Veľmi častým prípadom v praxi je, že advokát okrem vykonávania advokátskej činnosti podľa zákona o advokátoch (t.j. podnikaním podľa osobitých predpisov) vykonáva aj iné činnosti, na ktoré má živnostenské oprávnenie, a ktoré sú podnikaním na základe živnosti. Vtedy je vhodné príjmy/tržby z týchto činností a tiež výdavky/náklady k nim sa viažuce oddeliť v účtovníctve rozdelením na strediská a sledovať ich samostatne aj kvôli bezchybnému vyčísleniu jednotlivých základov dane pri vypracovaní daňového priznania k dani z príjmov.
Pokiaľ sa advokát rozhodne uplatňovať paušálne výdavky, musí ich uplatňovať aj v prípade príjmov zo živnosti, v prípade príjmov z vykonávania podnikania podľa osobitných predpisov. Nie je teda možné kombinovať rôzne uplatnenie výdavkov v prípade dvoch druhov príjmov, aj keď sa jedná o jednu a tú istú osobu.
Pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov, advokát podáva jedno daňové priznanie. Príjmy zo živnosti uvádza v Oddiele VI., riadok 2 a a príjmy z vykonávania činnosti advokáta uvádza v Oddiele VI., riadok 3.
Zdravotné poistenie
Advokát je pre účely zákona o zdravotnom poistení považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu (§ 11 ods. 4 písm. c zákona 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), a preto má povinnosť byť prihlásený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Dňom, kedy je advokát zapísaný do zoznamu advokátov, je povinný registrovať sa v miestne príslušnej zdravotnej poisťovni a platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie. K 30. júnu nasledujúceho roka? má tiež povinnosť podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia na tlačive B, pokiaľ nemá iné príjmy. Minimálnym vymeriavacím základom pre platenie mesačných preddavkov na zdravotné poistenie je do 31.decembra 2009 čiastka 295,50 €.
Sociálna poisťovňa
Podľa zákona o sociálnom poistení je advokát povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba uvedená v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, t.j. fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napríklad znalec, tlmočník, prekladateľ, súkromný lekár, audítor, daňový poradca, advokát, notár, autorizovaný architekt a autorizovaný stavebný inžinier, poisťovací agend, sprostredkovateľ poistenia a pod.). Platí pre neho ustanovenie o vymeriavacom základe mesačne najmenej, t.j. vymeriavací základ na platenie poistného takouto samostatne zárobkovo činnou osobou nemôže byť nižší ako 295,50 €. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
Advokát sa stáva povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou, pokiaľ jeho príjmy za predchádzajúci kalendárny rok prekročia 12-násobok vymeriavacieho základu mesačne najmenej, t.j. povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie najneskôr do 9. júla 2009. Povinnosť platiť poistné má za obdobie od 1. júla 2009 advokát, ktorý dosiahol za rok 2008 príjem z podnikania podľa osobitných predpisov vyšší ako 3 546 € (t.j. 12 x 295,50 €).
vybrali.sme.sk
