Po uzatvorení pracovnej zmluvy so zamestnancom, splnení si všetkých prihlasovacích povinností voči daňovému úradu a inštitúciám sociálneho a zdravotného zabezpečenia, je vašou povinnosťou vyplývajúcou zo Zákonníka práce vyplatiť zamestnancovi v riadnom termíne mzdu za vykonanú prácu a všetky údaje týkajúce sa mzdy mu poskytnúť na výplatnej páske.
V tomto článku nájdete:
Forma výplatnej pásky
Obsah výplatnej pásky
Čo si všímajú zamestnanci na výplatnej páske
Skratky na výplatnej páske
Skratky odvodov, ktoré platí zamestnávateľ
Vysvetlenie pojmov
Výplatná páska musí byť vyhotovená tak, aby sa zamestnanci mohli presvedčiť, či výška čistej mzdy, ktorú im zamestnávateľ poukázal, zodpovedá čiastke uvedenej na výplatnej páske.
Výplatný lístok alebo páska obsahuje údaje chránené zákonom o ochrane osobných údajov.
Zamestnanec má právo požiadať zamestnávateľa o predloženie dokladov, z ktorých bola jeho mzda vypočítaná, k nahliadnutiu. Pri výplate mzdy v hotovosti je potrebné, aby zamestnanci podpisom potvrdili prevzatie mzdy. Nakoľko na výplatnom lístku je veľa údajov, ktoré spadajú pod zákon o ochrane osobných údajov, mala by forma výplatného lístka zabrániť, aby sa na ňom uvedené informácie dostali do nepovolaných rúk. Z takéhoto dôvodu je najvhodnejšou formou diskrétny výplatný lístok. Forma dokladu o mzde, ktorý sa zamestnancom poskytuje, môže byť rôzna a častokrát závisí od účtovného programu, ktorý si podnikateľ zvolí. Obsah výplatnej pásky je však daný zákonom a musí byť rovnaký u všetkých zamestnávateľov. Ak si svoju mzdu pracovník vyzdvihne, ale zamestnávateľ mu výplatnú pásku nevydá, porušuje tým ustanovenia Zákonníka práce. Vo všeobecnosti platí, že dobrý výplatný lístok by mal byť pre zamestnanca na 70-80% jasný a zrozumiteľný. Zamestnanec by mal rozumieť údajom v ňom uvedeným, tak isto ako zamestnávateľ by mal vedieť, v prípade potreby, zamestnancovi oponovať alebo vysvetliť jednotlivé položky.
Výplatný lístok alebo páska obsahuje údaje chránené zákonom o ochrane osobných údajov.
Zamestnanec má právo požiadať zamestnávateľa o predloženie dokladov, z ktorých bola jeho mzda vypočítaná, k nahliadnutiu. Pri výplate mzdy v hotovosti je potrebné, aby zamestnanci podpisom potvrdili prevzatie mzdy. Nakoľko na výplatnom lístku je veľa údajov, ktoré spadajú pod zákon o ochrane osobných údajov, mala by forma výplatného lístka zabrániť, aby sa na ňom uvedené informácie dostali do nepovolaných rúk. Z takéhoto dôvodu je najvhodnejšou formou diskrétny výplatný lístok. Forma dokladu o mzde, ktorý sa zamestnancom poskytuje, môže byť rôzna a častokrát závisí od účtovného programu, ktorý si podnikateľ zvolí. Obsah výplatnej pásky je však daný zákonom a musí byť rovnaký u všetkých zamestnávateľov. Ak si svoju mzdu pracovník vyzdvihne, ale zamestnávateľ mu výplatnú pásku nevydá, porušuje tým ustanovenia Zákonníka práce. Vo všeobecnosti platí, že dobrý výplatný lístok by mal byť pre zamestnanca na 70-80% jasný a zrozumiteľný. Zamestnanec by mal rozumieť údajom v ňom uvedeným, tak isto ako zamestnávateľ by mal vedieť, v prípade potreby, zamestnancovi oponovať alebo vysvetliť jednotlivé položky.
Výplatná páska musí obsahovať údaje o jednotlivých zložkách mzdy, vykonaných zrážkach a celkovej cene práce. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi výplatnú pásku je uvedená v §130 odsek 5 Zákonníka práce: „Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.“
Podľa Zákonníka práce zamestnanec výplatnú pásku musí dostať. Neurčuje však, v akom termíne ju musí prevziať, ani akú má mať doklad podobu. Názory na to, či musí prevzatie pásky zamestnanec podpísať, nie sú jednotné. Zákon striktne neprikazuje odovzdať výplatnú pásku oproti podpisu, ale prikazuje ju odovzdať. Zástupcovia inšpektorátu práce však tvrdia, že ak pri inšpekcii práce nevie zamestnávateľ preukázať odovzdanie a prevzatie výplatných pások zamestnancom, nemá splnenú povinnosť a porušuje ustanovenie § 130 ods. 5 Zákonníka práce (ZP) a nezriedka ho za to môžu postihnúť. Tu sa čiastočne skrýva aj odpoveď na to, či má byť výplatná páska v tlačenej alebo digitálnej podobe.
Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 129 ZP). Na toto ustanovenie je potrebné dávať pozor, nakoľko ak zamestnancovi nevyplatí zamestnávateľ odmenu za vykonanú prácu do 14 dní od tejto lehoty, zamestnanec môže bez akýchkoľvek postihov ukončiť pracovný pomer. Na žiadosť zamestnanca musí byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nástupom na dovolenku. Mzda sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor podľa § 130 ZP. Na žiadosť zamestnanca musí zamestnávateľ predložiť na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda vypočítaná.
Okrem čistej mzdy si zamestnanci všímajú, či im bola v prípade dovolenky vyúčtovaná náhrada za čerpanie dovolenky. Na základe toho, že náhrada za čerpanie dovolenky sa počíta z priemernej mzdy za predchádzajúci štvrťrok (t.j. ako priemerná hodinová mzda za posledné 3 mesiace), je to pre nich v niektorých štvrťrokoch finančne zaujímavejšie. Napríklad po polročných alebo koncoročných odmenách, kedy sa priemerná hodinová mzda zvyšuje vplyvom odmien. Zamestnanci tiež venujú pozornosť tomu, či im v prípade podpisu „vyhlásenia“ na uplatnenie nezdaniteľnej časti príjmu, bola táto nezdaniteľná čiastka pri výpočte zdaniteľného základu uplatnená. Preto je potrebné túto vec skontrolovať s podpísaným vyhlásením. Pre rok 2009 predstavuje mesačná čiastka nezdaniteľnej časti základu dane sumu 335,47 eur. V prípade, že sú zamestnancovi vykonávané nejaké zrážky zo mzdy, či už na základe súdneho príkazu alebo na žiadosť zamestnanca, mal by zamestnávateľ skontrolovať, či mu boli zrážky zrazené, aby sa predišlo prípadným nepríjemnostiam.
Zamestnanci, ako aj zamestnávatelia, by mali tiež priebežne kontrolovať zostatok zamestnancovej dovolenky. K dovolenke a jej čerpaniu sa viažu na výplatnej páske dva údaje:
- nárok na dovolenku - celkový nárok zamestnanca na dovolenku ku dňu vyúčtovania mzdy, ktorý sa skladá z prípadnej nevyčerpanej dovolenky za predchádzajúci rok a nároku na dovolenku v danom kalendárnom roku)
- čerpanie dovolenky - počet dní čerpania dovolenky v danom mesiaci, za ktorý sa vyúčtovala mzda.
Tento údaj je rozpísaný v hodinách, aby bolo jednoduchšie vyčísliť a skontrolovať náhradu za čerpanie dovolenky, nakoľko priemer, ktorým sa prepočítava, je vyjadrený v EUR/hod. a v záhlaví výplatnej pásky je pri údajoch o dovolenke celkové vyčíslené čerpanie spravidla v dňoch.
Zamestnanec si vo väčšine prípadov celkom dobre neuvedomuje, aké sú celkové náklady na jeho mzdu, či už z jeho strany alebo zo strany zamestnávateľa. Údaj o celkovej cene práce, t.j. sumu, koľko zamestnanec stojí zamestnávateľa, je potrebné doplniť o čiastku zrazeného preddavku na daň. Tarifná mzda, ktorú má zamestnanec uvedenú v zmluve, teda nie je ani zďaleka celkovým mzdovým nákladov zamestnávateľa. Súčasne čistá mzda, ktorú dostane zamestnanec k dispozícii pre svoje potreby ako odmenu za prácu, predstavuje hrubú mzdu, ktorá schudla o 13,4%. V prípade zrazeného preddavku na daň, je ľahšia o ďalších 19% zo zdaniteľného základu.
Základný plat = tarifná mzda x počet odpracovaných dní
počet pracovných dní v mesiaci
počet pracovných dní v mesiaci
Priemer náhrady = v prípade čerpania dovolenky sa náhrada vypočíta ako priemerná hodinová mzda za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Touto čiastkou sa prepočítava mzda za vyčerpanú dovolenku v danom mesiaci
Zdravotná poisťovňa = názov zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec prihlásený na účely verejného zdravotného poistenia
Základ pre odvody = vymeriavací základ
ZP = odvod zamestnanca na účely verejného zdravotného poistenia vo výške 4 % (zamestnávateľ odvádza 10 %) z vymeriavacieho základu zamestnanca. Vymeriavací základ je pri všetkých druhoch odvodov hrubá mzda zamestnanca, s výnimkou vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie
NP = odvod zamestnanca na účely nemocenského poistenia vo výške 1,4 % (zamestnávateľ odvádza 1,4 %) z vymeriavacieho základu zamestnanca
SP = odvod zamestnanca na účely starobného poistenia vo výške 4 % (zamestnávateľ odvádza 14 %) z vymeriavacieho základu zamestnanca
IP = odvod zamestnanca na účely invalidného poistenia vo výške 3 % (zamestnávateľ odvádza 3 %) z vymeriavacieho základu zamestnanca
PvN = odvod zamestnanca na účely poistenia v nezamestnanosti vo výške 1 % (zamestnávateľ odvádza 1 %) z vymeriavacieho základu zamestnanca
UP = úrazové poistenie (0,8 % z vymeriavacieho základu)
GP = garančné poistenie (0,25 % z vymeriavacieho základu)
RFS = rezervný fond solidarity (4,75 % z vymeriavacieho základu)
GP = garančné poistenie (0,25 % z vymeriavacieho základu)
RFS = rezervný fond solidarity (4,75 % z vymeriavacieho základu)
Pre odvody do poistných fondov a na verejné zdravotné poistenie existujú tzv. minimálne a maximálne vymeriavacie základy, t.j. z akého minimálneho ale tiež maximálneho vymeriavacieho základu zamestnanec odvedie poistné.
Pre jednotlivé druhy poistení vyzerajú minimálne a maximálne vymeriavacie základy nasledovne:
- maximálny vymeriavací základ na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond je 2674,90 Eur.
- maximálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie je 2006,17 Eur.
- maximálne vymeriavacie základy na nemocenské poistenie a garančné poistenie sú vo výške 1003,90 Eur.
- minimálne vymeriavacie základy pri všetkých druhoch poistenia sú 295,50 Eur.
Tieto vymeriavacie základy platia pre výpočet odvodov zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na základe pracovnej zmluvy. V prípade pracovnoprávneho vzťahu na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo vykonaní práce, odvádza zamestnávateľ za zamestnancov príspevok na úrazové a garančné poistenie, kde vymeriavacím základom je hrubá mzda.
Cena práce = hrubá mzda + odvody, ktoré za zamestnanca odviedol zamestnávateľ
tarifná mzda = mzda, ktorú má zamestnanec dohodnutú v pracovnej zmluve a ktorá zodpovedá určitej mzdovej tarife
základná mzda = tarifná mzda/počet pracovných dní v mesiaci x počet odpracovaných dní
hrubá mzda = základná mzda + pohyblivá zložka + mesačná odmena + náhrada za dovolenku
(pohyblivú zložku a mesačnú odmenu určuje zamestnávateľ alebo je tiež dohodnutá v pracovnej zmluve)
čistá mzda = hrubá mzda – poistné uhradené zamestnancom – zrazený preddavok na daň
zdaniteľný základ = hrubá mzda – poistné zaplatené zamestnancom – odpočítateľná položka
čiastkový základ dane = hrubá mzda – poistné uhradené zamestnancom
daň = zdaniteľný základ / 100 x 19
vybrali.sme.sk
