Domov

Zákon o dani z príjmov

20 júl, 2010 - 13:47

 Zákon č. 595/2003 Z. z. zo 4. decembra 2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
Aktuálne znenie zákona po novele vykonanej zákonom č. 563/2009 Z.z.  
Platnosť od: 31. decembra 2003
Účinnosť od: 1. januára 2010

Daň z príjmov je ako priama daň asi najplošnejšou daňou, ktorá sa dotýka veľmi veľkej časti obyvateľstva a všetkých podnikateľov ako aj obchodných spoločností. Ihneď po vydaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení a v prípade obchodných spoločností po zápise do obchodného registra by mala prvá cesta viesť na daňový úrad a príslušný subjekt by sa mal registrovať minimálne na účely dane z príjmov. Daňovník je povinný registrovať sa na daň z príjmov na miestne príslušnom daňovom úrade do 30 dní od vydania oprávnenia na podnikanie. Podľa nového zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu bude jednotné kontaktné miesto údaje vyžadované na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov alebo na daňovú registráciu bezodkladne po vzniku živnostenského oprávnenia zasielať informačným systémom živnostenského podnikania v elektronickej podobe na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne, čím dôjde k zrýchleniu vystavenia potrebných dokumentov zo strany daňových úradov a zdravotných poisťovní.
 
Zavádza sa tak povinná registrácia fyzických osôb u správcu dane a povinné prihlásenie do systému povinného zdravotného poistenia, v prípade, ak fyzická osoba ešte nie je registrovaná, resp. prihlásená, prostredníctvom živnostenského úradu (jednotného kontaktného miesta).
 
Daňovníkmi  sú teda rovnako fyzické ako aj právnické osoby.
 
Daňovníkmi sú tieto fyzické osoby:
  • ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiavajú,
  • daňovníci, ktorí nemajú na území  Slovenskej republiky trvalý pobyt, ale ich daňová povinnosť sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky,
  • daňovníci obvykle sa zdržiavajúci na území Slovenskej republiky, ktorí sa zdržia na Slovensku aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku,
  • daňovníci s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí boli k nám vyslaní právnickou osobou ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom v tuzemsku a zdržujú sa tu len za účelom odbornej pomoci.
 
Fyzické osoby platia daň z príjmu, pokiaľ mali príjem počas daňového obdobia:
 
-          zo závislej činnosti (zo zamestnania),
-          z podnikania (vrátane prenájmu nehnuteľností),
-          z kapitálového majetku (z úrokov, cenných papierov, podielov),
-          ostatné príjmy (prenájom pôdy).
 
Základ dane, teda sumu z ktorej sa vypočíta samotná daň z príjmov sa zistí ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov.
Výšku dane upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a v súčasne platnej legislatíve je ustanovená rovná daň z príjmov vo výške 19 %.
 
Príjmami z podnikania sú:
  • príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
  • príjmy zo živnosti,
  • príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
  • podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku.
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú príjmy:
  • z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
  • z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov,
  • znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,
  • z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.
Príjmami z prenájmu sú príjmy z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných  vecí, ktoré sa prenajímajú ako súčasť nehnuteľného majetku.
 
Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, sú:
  • úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,
  • úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
  • úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
  • dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, rovnako sa posudzuje aj vyplácané odstupné vyplácané podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,
  • plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,
  • výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,
  • príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),
  • výnosy, ktoré vznikajú pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní.
 
Ostatnými príjmami (ak nejde o príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, o príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a o príjmy kapitálového majetku) sú najmä:
 
  • príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
  • príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
  • príjmy z predaja hnuteľných vecí,
  • príjmy z prevodu opcií,
  • príjmy z prevodu cenných papierov,
  • príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
  • príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,
  • dôchodky (plynúce na základe zmluvy o dôchodku uzatvorenej podľa § 842 Občianskeho zákonníka) a podobné opakujúce sa požitky,
  • výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
  • ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti,
  • príjmy z derivátových operácií.
Základ dane je vo všeobecnosti rozdiel medzi príjmami a výdavkami, pokiaľ je možné výdavky uplatniť. Základ dane nie je možné znížiť o výdavky pokiaľ ide o príjmy:
  • výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní a ceny z verejných súťaží, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,
  • dôchodky.
 
Výdavkom nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
 
Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva neuplatnívýdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov.
 
Daň z príjmov právnickej osoby
 
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb z hľadiska zdaňovania príjmov sú právnické osoby zriadené na podnikanie, ktoré sa na tento účel sa zapisujú do obchodného registra (spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti, komanditné spoločnosti a družstvá, zaraďujú sa sem aj štátne podniky) a právnické osoby a iné subjekty nezriadené na podnikanie za predpokladu, že okrem činnosti, ktorá je ich hlavným poslaním (napr. výchovno-vzdelávacia činnosť), vykonávajú aj činnosti, pri ktorých je naplnená podstata podnikateľskej činnosti. Tieto organizácie označujeme aj názvom neziskové organizácie.
Zdaňovacím obdobím pri dani z príjmov právnických osôb je kalendárny, prípadne hospodársky rok. Daňové priznanie podávajú právnické aj fyzické osoby príslušnému správcovi dane daňového úradu do 31. marca nasledujúceho roka, najneskôr do 30.júna nasledujúceho roka po oznámení tejto skutočnosti správcovi dane. V termíne na podanie daňového priznania vzniká aj povinnosť zaplatiť daň, resp. vyrovnať rozdiel, ak je výsledná daň vyššia ako súčet zaplatených preddavkov v priebehu zdaňovacieho obdobia.
Slovenská republika má s inými krajinami uzatvorené tzv. zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorých úlohou je zamedziť tomu, aby v prípade že daňovník jednej krajiny má príjem ktorý pochádza z inej krajiny a bol tam zdanený (napríklad v rámci vyplatenej mzdy) nezdaňoval tento príjem druhýkrát v krajine ktorej daňovníkom je. Na základe uzatvorenej zmluvy sa môže daň zaplatená v inej krajine započítať alebo vyňať.
 
Pokiaľ výška dane presiahne určitú, zákonom stanovenú výšku, štát si akýmsi spôsobom „poisťuje“, že daňovník pokiaľ mal vysoké príjmy bude pravdepodobne naďalej pokračovať v tomto trende a teda si akýmsi spôsobom šetriť na daň pre budúce zdaňovacie obdobie. Na takéto zabezpečenie dane zákon stanovil daňovníkom po prekročení určitej hranice dane povinnosť šetriť si v podobe preddavkov na daň, ktorú poukazujú na účet svojho daňového úradu.
 
Preddavky na daňv priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 euro, pričom preddavkové obdobie fyzickej osoby  je obdobie od 1. dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.
 
Po skončení zdaňovacieho obdobia sa našetrené preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie odpočítavajú od celkovej vypočítanej výšky dane za toto zdaňovacie obdobie.
 
Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eur a nepresiahla 16 596,96 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.
 
Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 596,96 eur, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
 
V praxi sa však môže vyskytnúť situácia, že podnikateľ alebo spoločnosť majú jeden rok lukratívne zákazky a vyjde im povinnosť platiť preddavky, nasledujúci rok však nemajú ani zďaleka také dobré príjmy a častokrát ani nemá finančné prostriedky na to, aby platil preddavky. V takýchto prípadoch je možné požiadať správcu dane o zníženie, prípadne úplné odpustenie od platenia preddavkov. Na dokladovanie takejto žiadosti je potrebné doložiť aktuálne účtovné výkazy dokazujúce situáciu podnikateľa alebo spoločnosti.
Tiež je potrebné si uvedomiť, že v prípade ak spoločnosť začne podnikať počas zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roku) a koncoročná daňová povinnosť je nižšia ako zákonom stanovená hranica pre platenie preddavkov, daňovník má povinnosť prepočítať si túto daňovú povinnosť tak, akoby podnikal celý rok a je možné že vo veľkej miere takýchto prípadov povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov vznikne.
 
Ak daňovníkskončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom a výkon závislej činnosti a poberanie vymedzených príjmov, z ktorých sa platia preddavky na daň, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Tieto skutočnosti však musí oznámiť správcovi dane v lehote do 30 dní.
 
Pokiaľ má podnikateľ súbeh príjmov zo zamestnania a podnikania popri zamestnaní, v prípade, že čiastkový základ dane z príjmov zo zamestnania tvorí viac ako 50% z celkového základu dane, je povinný platiť preddavky na daň z príjmov v polovičnej výške.
 
SANKCIE
  • sú upravené v zákone 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v § 35,
  • správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a
a)      kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení,
b)      dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane (§ 29 ods. 5, 511/1992 Zb.),
c)       dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok,
d)      kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou správcom dane a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,
e)      kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane,
f)       súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, g) kladného rozdielu medzi uplatneným vrátením dane v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v žiadosti o vrátenie dane, alebo v dodatočnej žiadosti a nižšou daňou zistenou správcom dane podľa osobitného zákona,(zákon o dani z príjmu)
(odsek 1). 
  • pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1.,
  • ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení a vyššou daňou uvedenou daňovým subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení, správca dane mu uloží pokutu v polovičnej výške. Rovnako sa postupuje, ak daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť alebo zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní; tento postup sa uplatní aj pri podaní daňového priznania, ktorým sa zníži uplatnené vrátenie dane. Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, správca dane pokutu neuloží. Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť, správca dane mu uloží pokutu v polovičnej výške zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, správca dane mu uloží pokutu v polovičnej výške z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v tomto dodatočnom daňovom priznaní.
  • ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 16 596,95 eur, najmenej 33,19 eur, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 66,38 eur, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 eur a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 eur.
  • ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 49 790,87 eur:
g)      ak ide o fyzickú osobu, najmenej 331, 93 eur,
h)      ak ide o právnickú osobu, najmenej 1 659, 69 eur.
 
Pokuty podľa písmen a) a b) sa neuložia, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 6, 63 eur, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 66, 38 eur.

 

 

 

Novinky e-mailom

Aktuality