Pri založení obchodnej spoločnosti sa väčšina spoločníkov zamýšľa nad tým, v akom postavení by mali v spoločnosti vystupovať a čo je pre nich, ako aj pre spoločnosť, najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce z hľadiska financií.
Spoločníci obchodných spoločností môžu vystupovať voči obchodnej spoločnosti v rôznych postaveniach, či už ako zamestnanec, spoločník, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom a poberá odmenu za výkon svojej funkcie, alebo ako spoločník, ktorému sa vypláca podiel na zisku dosiahnutý v obchodnej spoločnosti. Tieto jednotlivé postavenia majú rôzne úskalia a pravidlá z pohľadu daní, odvodov do fondov sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ale aj z účtovného hľadiska.
V tomto článku nájdete:
Spoločník obchodnej spoločnosti sa môže rozhodnúť, že bude v obchodnej spoločnosti pôsobiť ako zamestnanec. To znamená, že má uzatvorený pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Z pohľadu zákona o dani z príjmov a tiež z pohľadu odvodov vystupuje spoločník ako každý iný zamestnanec.
V prvom kroku si musí spoločník uvedomiť, že ak sa rozhodne byť zamestnancom, spoločnosť ako taká je jeho zamestnávateľ, a preto je potrebné, aby sa zaregistrovala na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň.
Príjem spoločníka ako zamestnanca bude posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov).
Postup pri zdaňovaní príjmov spoločníka je taký istý ako u každého iného zamestnanca, tzn. spoločník podpíše v spoločnosti vyhlásenie, v ktorom uvedie, či si bude uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane, daňový bonus, či je poberateľom nejakého dôchodku a všetky ostatné skutočnosti vo vyhlásení uvedené.
Ďalej, podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve (dĺžka pracovného času a odmeny za vykonanú prácu) bude z hľadiska zákona o dani z príjmov tento príjem posudzovaný pre odvod preddavkov na daň z príjmov, t. j. buď ako príjem zrazený „zrážkovou daňou“ (§ 43 zákona o dani z príjmov) alebo ako príjem podľa § 35 (z hľadiska preddavkov) sa budú odvádzať preddavky na daň z príjmu podľa tohto paragrafu.
Pokiaľ má spoločník podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, príjem sa bude vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov). Ak spoločník vo vyhlásení uviedol, že si neuplatňuje nezdaniteľnú časť dane a jeho zdaniteľný príjem nepresiahne čiastku 165,97 eur, bude daň zo závislej činnosti vybraná zrážkou (§ 43 zákona o dani z príjmov). Ak je výška jeho zdaniteľného príjmu vyššia, zdaní sa preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov).
Okrem dohodnutej odmeny za vykonanú prácu v pracovnej zmluve môže spoločník - zamestnanec dostávať iné peňažné aj nepeňažné príjmy. Z hľadiska zákona o cestovných náhradách sa spoločník posudzuje tak isto ako ostatní zamestnanci. To znamená, že príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, a teda sa nezdaňuje.
Spoločník - zamestnanec má tiež nárok, podľa Zákonníka práce, na zabezpečenie stravy a pitného režimu zo strany zamestnávateľa. Takto poskytnutá hodnota stravy (v nepeňažnej forme a tiež nealkoholické nápoje na pracovisku) sú príjmy oslobodené od dane z príjmov, preto sa nezdaňujú.
Pokiaľ by spoločník - zamestnanec používal na vykonávanie svojej činnosti osobné motorové vozidlo zaradené v majetku spoločnosti a používal by ho aj na súkromné účely, čo je dosť bežná situácia v praxi, je potrebné toto používanie brať ako nepeňažný príjem spoločníka. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla aj na súkromné účely sa zdaňuje vo výške 1% z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania. V prípade, žeby bolo spoločníkovi poskytnuté vozidlo, ktoré je z požičovne alebo nie ja zaradené v majetku spoločnosti, výška nepeňažného príjmu pre účely zdanenia bude vyčíslená ako 1% z ceny vozidla u pôvodného vlastníka alebo z bežnej ceny motorového vozidla.
Z hľadiska odvodov do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia je spoločník v pracovnom pomere posudzovaný ako každý iný zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti.
Vymeriavacím základom pre odvody do zdravotnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodu je 4% pre zamestnanca a 10% pre zamestnávateľa.
Vymeriavacím základom pre odvody do fondov Sociálnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodov je 9,4% pre zamestnanca a 25,2% pre zamestnávateľa.
Samozrejme, pri odvodoch do zdravotnej a sociálnej poisťovne platia pri určovaní vymeriavacieho základu výšky minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu:
- minimálny vymeriavací základ do zdravotnej poisťovne je 295,50 eur a maximálny vymeriavací základ je 2006,17 eur
- minimálny vymeriavací základ pre všetky poistenia v Sociálnej poisťovni je 295,50 eur
- maximálny vymeriavací základ pre nemocenské a garančné poistenie je 1003,90 eur
- maximálny vymeriavací základ pre starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné do rezervného fondu solidarity je 2674,90 eur
- pre úrazové poistenie maximálny vymeriavací základ neexistuje
Spoločník obchodnej spoločnosti nemusí byť v spoločnosti zamestnaný ako zamestnanec. Môže za svoju prácu poberať odmenu za výkon funkcie konateľa. Z pohľadu zákona o dani z príjmov je tento príjem považovaný za príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov).
Spoločnosť ako taká teda nie je jeho zamestnávateľ, ale je potrebné, aby sa zaregistrovala na daňovom úrade za platiteľa dane zo závislej činnosti a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň.
Pokiaľ má spoločník podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, príjem sa bude vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov), pokiaľ spoločník vo vyhlásení uviedol, že si neuplatňuje nezdaniteľnú časť dane a jeho zdaniteľný príjem nepresiahne čiastku 165,97 eur bude daň zo závislej činnosti vybraná zrážkou (§ 43 zákona o dani z príjmov). Pokiaľ je výška jeho zdaniteľného príjmu vyššia, zdaní sa preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov).
Okrem dohodnutej odmeny za výkon funkcie môže konateľ dostávať iné peňažné aj nepeňažné príjmy. Z hľadiska zákona o cestovných náhradách sa konateľ posudzuje tak isto ako ostatní zamestnanci. To znamená, že príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, preto sa nezdaňuje.
Pokiaľ by konateľ z titulu výkonu funkcie používal na vykonávanie svojej činnosti osobné motorové vozidlo zaradené v majetku spoločnosti a používal by ho aj na súkromné účely, čo je dosť bežná situácia v praxi, je potrebné toto používanie brať ako nepeňažný príjem spoločníka. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla aj na súkromné účely sa zdaňuje vo výške 1% z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania. V prípade, že by bolo konateľovi poskytnuté vozidlo, ktoré je z požičovne alebo nie ja zaradené v majetku spoločnosti, výška nepeňažného príjmu pre účely zdanenia bude vyčíslená ako 1% z ceny vozidla u pôvodného vlastníka alebo z bežnej ceny motorového vozidla.
V prípade, že sa konateľovi poskytuje iba nepeňažné plnenie (napr. používa automobil zaradený do majetku spoločnosti aj na súkromné účely) a tento nepeňažný príjem sa mu zdaňuje, konateľ musí za toto používanie spoločnosti zaplatiť, keďže sa to nedá odpočítať od jeho príjmu.
Z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne sa konateľ spoločnosti bez pracovného pomeru posudzuje ako zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti. Vymeriavacím základom pre odvody do zdravotnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodu je 4% pre zamestnanca a 10% pre zamestnávateľa.
Podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa z odmien za výkon funkcie členov štatutárnych orgánov spoločností a družstiev neplatí poistné do Sociálnej poisťovne. Spoločník si však môže toto poistné platiť dobrovoľne. Dobrovoľné poistné je daňovo uznateľné. Znamená to, že je možné, aby spoločnosť pri výplate odmeny spoločníkovi za prácu takto platené poistné zohľadnila pri zdanení ako odpočítateľnú položku.
V obidvoch prípadoch, teda aj v prípade spoločníka ako zamestnanca alebo vo výkone funkcie konateľa, netreba zabúdať na povinnosti spoločnosti:
- vykonať na požiadanie ročné zúčtovanie dane alebo vystaviť potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch na daň
- vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia alebo vystaviť na požiadanie Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné
- predkladať správcovi dane štvrťročné prehľady o zrazených preddavkoch na daň
- predkladať do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku ročné hlásenie o vyúčtovaní dane
- odvádzať preddavok na daň daňovému úradu najneskôr do piatich dní po výplate
- odvádzať zrazenú daň daňovému úradu najneskôr do 15 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom bol príjem vyplatený
V praxi sa môže vyskytnúť i situácia, keď spoločník obchodnej spoločnosti je zamestnancom spoločnosti a okrem príjmu za vykonanú prácu v rámci pracovného pomeru poberá odmenu za výkon funkcie konateľa na základe mandátnej zmluvy. V tomto prípade nie je možné samostatne zdaniť tej istej osobe príjem na základe pracovného pomeru a osobitne príjem za výkon funkcie, ak plynú naraz v tom istom mesiaci. Tieto príjmy sa musia zdaniť spolu.
Nie je teda možné napríklad odmenu za výkon funkcie do hodnoty 165,97 eur zdaniť zrážkou dane a zdaniteľný príjem na základe pracovného pomeru zdaniť osobitne preddavkom na daň z príjmov alebo zrážkou. Obidva príjmy je potrebné spočítať a podľa toho postupovať v prípade preddavku na daň z príjmov.
Príjem zdanený zrážkou dane je z celoročného hľadiska u konateľa vyrovnaný. Nemusí ho priznávať a ani sa z takto zdaneného príjmu nevykonáva ročné zúčtovanie. Dobrovoľne si ho však môže uviesť do daňového priznania a po skončení roku 2009 po prvýkrát aj do ročného zúčtovania dane (za účelom vrátenia zrazenej dane v prípade, ak celoročné zdaniteľné príjmy má nižšie ako nároková nezdaniteľná časť základu dane, t.j. 4025,70 eur. Príjem zdanený preddavkom na daň z príjmov je konateľ povinný uviesť do daňového priznania alebo do ročného zúčtovania dane.
Spoločník obchodnej spoločnosti nemusí byť v spoločnosti zamestnaný ako zamestnanec a nemusí za svoju prácu poberať ani odmenu za výkon funkcie konateľa. V žiadnom prípade nebude porušovať zákon o nelegálnom zamestnávaní, či iný predpis. Ak má svoju s.r.o., môže postupovať tak, že si v s.r.o. nebude vyplácať žiaden plat a odmeny, ale len podiel na zisku, ktorý s.r.o. vytvorí.
Táto situácia sa v praxi často vyskytuje v prípade, že spoločník je spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach a nie pre všetky vykonáva fyzicky prácu. Jeho príjem z výsledkov spoločnosti je len v podobe podielu na zisku obchodnej spoločnosti.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov tento príjem nie je považovaný za predmet dane z príjmov.
Z dôvodu zamedzenia dvojitého zdanenia sa príjmy vyplácané ako podiely na zisku alebo tantiémy členov štatutárnych a dozorných orgánov obchodných spoločností alebo družstiev, ktorí sa podieľajú na základnom imaní, nepovažujú za predmet dane z príjmov.
Spoločnosť, z ktorej dosiahnutého zisku sa podiely vyplácajú, nie je teda v postavení zamestnávateľa a nie je potrebné, aby sa registrovala na daňovom úrade za platiteľa dane zo závislej činnosti.
Tu je potrebné poznamenať, že v prípade výplaty podielov na zisku obchodných spoločností nie je možné vyplácať preddavky ani zálohy na podiely na zisku. Podiely na zisku je možné vyplatiť iba v prípade dosiahnutia zisku, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, po odvedení prídelu do zákonného rezervného fondu a vysporiadaní neuhradenej straty minulých rokov.
Z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne a sociálne poisťovne, vyplatený podiel na zisku nezakladá povinnosť odvádzať odvody ani do jednej z týchto inštitúcií. Nezakladá teda ani povinnosť predmetný príjem vo forme vyplateného podielu na zisku uviesť v ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie. Dosiahnutý zisk musí zdaniť obchodná spoločnosť 19% daňou z príjmov. Žiadna dodatočná daň ani odvody sa z podielov na zisku neplatia.
Výšky nákladov na spoločníka pre spoločnosť a samotného spoločníka pri hrubej mzde 1 942 eur, odmene konateľa 1 942 eur a výške vyplateného podielu na zisku 1 942 eur bude nasledovná:
|
Postavenie spoločníka
|
Výška nákladov pre spoločnosť
|
|
Spoločník v pracovnom pomere
|
2 609,80 eur
|
|
Spoločník na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa
|
2 136,20 eur
|
|
Spoločník s výplatou podielu na zisku bez pracovného pomeru a zmluvy o výkone funkcie
|
2 421,51 eur
|
|
Postavenie spoločníka
|
Výška čistého príjmu spoločníka
|
|
Spoločník v pracovnom pomere
|
1 436,79 eur
|
|
Spoločník na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa
|
1 510,10 eur
|
|
Spoločník s výplatou podielu na zisku bez pracovného pomeru a zmluvy o výkone funkcie
|
1 942,00 eur
|
vybrali.sme.sk
