Každý zamestnanec je len človek a iba ten, kto nič nerobí, nerobí ani chyby. Určite sa skoro každému stalo, že v dnešnej rýchlej dobe neúmyselne spôsobil škodu. V závislosti od profesie môžu byť spôsobené škody menšie či väčšie, hmotné alebo často aj nehmotného charakteru, akým je napr. strata zákazníka alebo ušlý zisk.
Čo nájdete v tomto článku:
Zodpovednosť za škodu znamená všeobecne zodpovednosť voči inej osobe pri výkone činnosti. Tak ako je zamestnávateľ zodpovedný za škodu voči tretím osobám, takisto živnostník vykonávajúci účtovné služby, služby audítora alebo iné služby je zodpovedný za prípadné škody vzniknuté klientovi dôsledkom jeho výkonu práce. I zamestnanec nesie zodpovednosť za škodu, ktorú môže zamestnávateľovi spôsobiť svojím konaním.
Najčastejšie sa v praxi vyskytujú dva druhy škodových udalostí, ktoré môže zamestnanec spôsobiť zamestnávateľovi svojím konaním:
- schodok na zverených hodnotách (finančných alebo hmotných)
- zavinenie škody pri výkone práce, porušením povinností
Zákonník práce upravuje zodpovednosť za škodu tak zo strany zamestnanca, ako aj zo strany zamestnávateľa, nakoľko aj zamestnávateľ môže svojím konaním spôsobiť škodu zamestnancovi a je za ňu zodpovedný.
Konkrétne v § 179 až 185 popisuje Zákonník práce samotnú zodpovednosť zamestnanca, ktorú definuje ako škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal, a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam. Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva zamestnávateľovi z podnikateľského rizika.
Iná je však situácia, ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi určité hodnoty - buď finančné vo forme dispozičného práva k finančným prostriedkom spoločnosti nachádzajúcim sa v pokladni, ceninám vo forme stravných poukážok alebo kolkových a poštových známok, hmotných hodnôt vo forme hmotného majetku spoločnosti (najčastejšie to môžu byť telefóny, notebooky a nezriedka aj automobily). Pokiaľ zamestnanec tieto hodnoty prevezme a podpíše, že preberá hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, je za ne plne zodpovedný a prípadný schodok na zverených hodnotách sa posudzuje inak, pretože zamestnanec je zaň plne zodpovedný.
Zamestnávateľ je vždy povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov, keď zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, a ak spôsobil škodu stratou nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Vtedy zodpovedá v rozsahu podpísanej hmotnej zodpovednosti.
Jediným spôsobom, ako sa môže zamestnanec zbaviť zodpovednosti úplne alebo sčasti je, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Zamestnávateľ môže internými predpismi upraviť, kedy sa môže zamestnanec zdržiavať v priestoroch spoločnosti po pracovnej dobe, či môže zverené predmety brať mimo priestorov spoločnosti, ako má zabezpečiť napríklad pokladničku a jej uloženie, tak ako aj uloženie cenín, ako má byť zabezpečený prístup k zverenému tovaru alebo zásobám. Tiež môže upraviť, akým spôsobom môže zamestnanec používať zverený automobil mimo pracovnej doby a či aj na súkromné účely. Zamestnanec si rešpektovaním týchto interných predpisov, s ktorými musí byť oboznámený, mnohokrát ušetrí nepríjemnosti, keď sa napríklad mimo pracovnej doby vyskytne v priestoroch spoločnosti vlámanie alebo krádež a zamestnanec sa tam predtým alebo potom zdržiaval.
Samozrejme, mnohokrát sa vyskytnú situácie, kedy sa potrebuje zamestnanec dostať do priestorov spoločnosti aj mimo pracovného času, ale zamestnávateľ by mal byť o tom vopred informovaný a súhlasiť s tým.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu / na iné pracovisko, alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia zamestnancovi riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
V praxi sa najčastejšie môžu vyskytnúť prípady škody na majetku firmy, pokiaľ sa jedná o výrobné prevádzky, v ktorých sa nachádzajú skladové zásoby materiálu, alebo tiež v obchodných spoločnostiach, ktoré majú v svojich skladoch zásoby tovaru. Škody môžu vzniknúť poškodením materiálu alebo tovaru pri neodbornej manipulácii, častokrát sa vyskytujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Škodu zamestnávateľovi však možno spôsobiť aj duševnou, nielen fyzickou prácou. Nemalé škody môžu vzniknúť pri vedení účtovníctva, komunikácii s klientmi, zostavovaním kalkulácií a rozpočtov. Najviac ohrozené z tohto titulu sú profesie skladových pracovníkov, manipulačných pracovníkov, predavačov, šoférov, ale aj účtovníkov.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu, a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobkujeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Do poslednej novelizácie Zákonníka práce, teda do 1.9.2007, mal zamestnávateľ nárok požadovať iba trojnásobok priemerného mesačného zárobku.
Obmedzenie výšky náhrady vo forme maximálne štvornásobku priemernej mesačnej mzdy neplatí v prípadoch, keď má zamestnanec podpísanú hmotnú zodpovednosť a zodpovedá za prevzaté predmety, ako aj v prípade, ak by zamestnanec spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných alebo psychotropných látok. Ak ide o úmyselné poškodenie, môže zamestnávateľ požadovať okrem skutočnej škody aj náhradu ušlého zisku, ak by neuhradenie škody odporovalo dobrým mravom.
Pri určení výšky samotnej škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody a požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Samotnú výšku škody je zamestnávateľ povinný prerokovať so zamestnancom a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla, a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Pokiaľ zamestnanec uzná svoj záväzok voči zamestnávateľovi z titulu škody a súhlasí s výškou škody, zamestnávateľ mu navrhne spôsob úhrady a na základe vzájomného súhlasu uzatvoria písomnú dohodu, inak je táto dohoda neplatná.
Ak vo firme pôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ je povinný každú spôsobenú škodu nad 33,19 eur, jej úhradu a samotnú dohodu prerokovať s nimi.
Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ zodpovedá za škody:
- na odložených veciach
- pri odvracaní škody
- pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania
Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eur.
Zamestnanec, ktorý pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi utrpel vecnú škodu, má voči nemu nárok na jej náhradu a na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam. Musí však o tejto skutočnosti upovedomiť do 15 dní zamestnávateľa, inak mu nárok na škodu zanikne.
Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval v pracovnom pomere naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
Predtým ako zamestnanec podpíše dohodu o hmotnej zodpovednosti, musí sa vykonať inventarizácia majetku, ktorý mu bude na základe tejto dohody zverený do hmotnej zodpovednosti
Inventarizáciu je vhodné vykonať i pri preradení zamestnanca na iné pracovisko alebo pri skončení pracovného pomeru, aby ste predišlo prípadným nezrovnalostiam na majetku po odchode zamestnanca.
Pracovný úraz nie je úraz, ktorý utrpel zamestnanec na ceste do zamestnania a späť.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Pokiaľ zamestnanec vedel, že zamestnávateľovi hrozí škoda a vedome ho na to neupozornil, alebo neodvrátil hroziacu škodu, aby sa jej zabránilo, môže od neho zamestnávateľ požadovať príspevok na úhradu škody v maximálnej výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Bude prihliadať na to, čo bránilo tomu, aby zamestnanec tieto skutočnosti oznámil.
Pokiaľ škodu spôsobil zamestnanec, ale aj zamestnávateľ, podieľajú sa na náhrade škody podľa miery svojho zavinenia.
Zamestnávateľ sa zbaví svojho zavinenia pokiaľ dokáže, že si zamestnanec pracovný úraz alebo škodu spôsobil porušením pracovných predpisov, po použití alkoholu a iných omamných látok, konal tak ľahkomyseľne a musel si pritom byť, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví
Ak škodu spôsobí viac zamestnancov, vzniknutá škoda sa po jej vyčíslení rozpočíta medzi zamestnancov, ktorí škodu spôsobili, pričom maximálna výška náhrady, ktorú je možné požadovať od každého z nich, je vo výške štvornásobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Úhrada pomernej časti každého z nich sa bude posudzovať podľa miery zavinenia.
V prípade straty alebo schodku na zverených hodnotách a majetku existujú tzv. spoločné hmotné zodpovednosti. Tieto formy sa používajú hlavne v predajniach, kde je viac predavačov, ktorí majú hmotnú zodpovednosť za tovar, alebo v skladoch, kde majú skladoví pracovníci spoločnú hmotnú zodpovednosť za materiál alebo tovar. Pred podpisom dohôd by sa mala so všetkými zamestnancami vykonať inventarizácia. Táto sa tiež musí vykonať pri skončení týchto dohôd, pri zmene funkcie vedúceho pracovníka, alebo na žiadosť ktoréhokoľvek zamestnanca pri zmene v ich kolektíve. Takisto, pokiaľ niektorý zo zamestnancov od takejto dohody odstupuje, je v jeho záujme, aby sa vykonala inventarizácia, nakoľko pokiaľ sa nevykoná, zodpovedá za prípadný schodok zistený pri najbližšej inventarizácii. To isté platí aj keby zamestnanec nastúpil do kolektívu, v ktorom majú zamestnanci podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť a nepožiada o vykonanie inventarizácie, pri najbližšej inventarizácii je zodpovedný za prípadné schodky. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi pomerom, ako keby sa nezistila miera zavinenia konkrétnym zamestnancom.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi pomerom, ako keby sa nezistila miera zavinenia konkrétnym zamestnancom.
Každú škodu musí zamestnávateľ zamestnancovi dokázať. Pokiaľ sa niečo vo firme stratí, je možné od zamestnancov vymáhať škodu iba v prípade, že majú podpísanú spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti a táto vec do zvereného majetku spadala, alebo v prípade, že strata bude explicitne dokázaná niektorému zamestnancovi zanedbaním jeho povinností. Pokiaľ nie je možné určiť vinníka, zamestnávateľ nemôže vymáhať náhradu škody od zamestnancov, nakoľko je vždy povinný preukázať zavinenie zamestnancov, pretože takáto škoda mohla vzniknúť aj externým vinníkom. Pokiaľ sa stratí nejaká vec z kancelárie alebo chodby spoločnosti, do ktorej denne chodí množstvo externých návštevníkov - klientov, strážnej služby, poštárov, dodávateľov, prepravnej služby - nie je možné vymáhať náhradu škody od zamestnancov.
V prípade vzniknutej škody sa vždy vychádza z ceny veci v čase vzniku škody. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Nie je preto možné určiť si minimálnu cenu. Maximálna cena je ohraničená štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, samozrejme okrem prípadov, kedy má zamestnanec podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, vtedy zodpovedá za vzniknutú škodu v plnej výške. Je preto rozdiel v tom, ak zamestnanec stratí zamestnávateľovi kalkulačku alebo iný drobný predmet, ako keď stratí nejaké elektronické zariadenie, napr. diktafón alebo mobilný telefón. Pokiaľ spôsobí zamestnávateľovi škodu na automobile, škoda bude vyčíslená zo strany poisťovne a zamestnávateľ môže požadovať náhradu škody vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Pokiaľ zamestnancovi automobil ukradnú, má o tom zápis od polície a je evidentné, že ku škode došlo bez jeho zavinenia, nakoľko automobil uzamkol, zabezpečil alarmom a urobil všetko potrebné. Zamestnávateľ nemôže požadovať náhradu.
Zamestnávateľ môže pristúpiť k zrážkam zo mzdy iba po prerokovaní škody, jej výšky a spôsobe úhrady so samotným zamestnancom. Táto dohoda musí byť písomná a obojstranná. Pokiaľ majú zamestnanci podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, podkladom musí byť inventarizácia pri jej podpísaní, inventarizácia k dátumu konania inventúry (napr. ku koncu roka), prípadne ku dňu straty zverených hodnôt, vyčíslenie zistených nezrovnalostí a schodkov na zverených hodnotách a samotné vyčíslenie konečnej škody, ktorú musí zamestnanec zamestnávateľovi v plnej výške nahradiť. Významný schodok na zverených hodnotách môže byť dôvodom na to, aby zamestnávateľ získal voči zamestnancovi určitú dávku nedôvery, prípadne mu udelil napomenutie za porušenie pracovnej disciplíny.
BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
Ako zo strany zamestnanca, tak aj zo strany zamestnávateľa, existuje ešte jeden druh „škody“ a to bezdôvodné obohatenie. Pojednáva o ňom aj Zákonník práce a to konkrétne v § 222. Bezdôvodné obohatenie definuje ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, ale aj ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Každá strana, ktorá sa takýmto spôsobom bezdôvodne obohatí, musí predmet bezdôvodného obohatenia vrátiť tomu, na čí úkor bol získaný, vrátane prípadných úžitkov, ktoré boli s ním spojené.
Pokiaľ spočívalo bezdôvodné obohatenie vo výkonoch, musí sa vyčísliť ich peňažná náhrada a pokiaľ sa zamestnanec bezdôvodne obohatil na úkor zamestnávateľa neprávom vyplatenými sumami, zamestnávateľ má právo požadovať ich vrátanie do troch rokov od ich výplaty.
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu nákladov, ktoré na túto vec vynaložil.
1. Po nástupe do firmy všetci zamestnanci firmy dostali firemné notebooky a telefón, ktorý zamestnávateľ získal za jednu korunu v akcii pred cca 5 rokmi. Pri strate týchto vecí však požaduje niekoľkonásobne väčšiu sumu: za notebook 20 000 - Sk, za telefón 15 000,- Sk. Je to v poriadku? Nemajú sa tieto pomôcky účtovne odpisovať? Má právo požadovať túto sumu, keď zamestnanci neboli o finančných nárokoch pri strate informovaní?
Zamestnávateľ nemá pravo požadovať od zamestnanca cenu poškodeného alebo strateného predmetu, za ktorú kúpi rovnaký nový predmet. Môže vyžadovať sumu rovnajúcu sa skutočnej hodnote predmetu v čase, kedy k poškodeniu alebo strate došlo. To znamená, že pri trojročnom notebooku nemôže vyžadovať jeho novú cenu, ani účtovnú zostatkovú cenu (nákupnú cenu mínus odpisy), ale cenu za ktorú by tento notebook v čaše škody kúpil alebo predal – jeho skutočnú hodnotu. (ak požaduje účtovnú zostatkovú cenu, ktorá je zamestnanca výhodnejšia, môže sa takáto dohoda akceptovať).
2. Kde robia najčastejšie chyby firmy, pokiaľ ide o túto problematiku? Akých chýb sa dopúšťajú zamestnanci a zamestnávatelia?
Zamestnávatelia majú tiež svoje povinnosti – zabezpečiť ochranu a bezpečnosť na pracovisku (ak dôjde k odcudzeniu notebooku na pracovisku, pretože nebola zabezpečená jeho ochrana, nemal by zamestnávateľ vyžadovať náhradu škody od zamestnanca.).
Pri poistení zamestnanca voči zamestnávateľovi existuje vždy spoluúčasť, ktorú hradí zamestnanec sám. Je potrebné si preštudovať konkrétny poistný produkt alebo sa poradiť so sprostredkovateľom poistenia, čo je poistnou zmluvou kryté a čo je z poistenia vylúčené. Napr. poistenie kryje spoluúčasť z havarijného poistenia v prípade škody na firemnom motorovom vozidle, ale ak vozidlo nemá havarijné poistenie, samotnú škodu poisťovňa neprepláca. Alebo napríklad profesionálni vodiči sú vylúčení z poistenia, prípadne je možné uzatvoriť s nimi poistku za príplatok a podobne.
Živnostníci alebo aj právnické osoby sa môžu pri výkone svojich činností stretnúť s tým, že sú len ľudia a môžu svojim klientom alebo tretím osobám spôsobiť škodu. Z tohto dôvodu majú možnosť uzatvoriť poistenie zodpovednosti firmy. Najčastejšie využívajú tieto poistenia zodpovednosti:
- poistenie zodpovednosti za škodu audítorov, daňových poradcov a účtovníkov
- poistenie zodpovednosti za škodu advokátov
- poistenie zodpovednosti za škodu sprostredkovateľov poistenia
- poistenie zodpovednosti za škodu autorizovaných architektov, autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe
- poistenie zodpovednosti za škodu prevádzkovateľov zdravotníckych zariadení
- poistenie zodpovednosti za škodu geodetov a kartografov
- poistenie zodpovednosti za škodu autorizovanej osoby
- poistenie zodpovednosti za škodu dražobníka
Neoplatí sa spoliehať napríklad na to, že je niekto poistený v rámci svojej profesie účtovníka, nakoľko manká a účtovné chyby, ako aj podobné zlyhania, sú z poistných plnení vylúčené a je potrebné ich pripoistiť.
vybrali.sme.sk
nariadeni inventury
je mozne aby zamestnavatel dal vykonat inventarizaciu majetku po pracovnej dobe len z toho dovodu aby zistil skutocny stav svojho majetku?
Právna úprava
Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.
b) prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely. Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Vzhľadom na to, že práca nadčas predstavuje výnimočné opatrenie pri využívaní pracovnej sily zamestnanca, zamestnávateľ ho v rámci nariaďovacej právomoci môže svojím jednostranným úkonom využiť v zmysle zákonníka práce § 97 ods. 5 iba v takých situáciách, v ktorých je to nevyhnutné vzhľadom na charakter práce, a to výlučne v prípade vzniku prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby výkonu práce alebo v prípade vzniku potreby práce vo verejnom záujme.
Obidve kritériá – prechodnosť a naliehavosť zvýšenia potreby výkonu práce musia byť splnené súčasne. Nestačí teda iba prechodnosť zvýšenia potreby výkonu práce bez toho, aby súčasne nešlo aj o jej naliehavosť, alebo iba o naliehavosť zvýšenej potreby výkonu práce bez toho, aby potreba výkonu tejto práce bola súčasne aj prechodná, t.j. taká, ktorá nevykazuje znaky dlhodobosti alebo dokonca trvalosti. Rozsah a podmienky výkonu práce nadčas určí zamestnávateľ vždy až po dohode so zástupcami zamestnancov.
strata
dobry den, potrebujem poradit v pripade straty - na oddeleni som pracovala ako jediny zamestnanec s podpisanou hmotnou zodpovednostou, pocas trvania prac. pomeru bola na oddelenie prijata dalsia osoba, ktora vsak nepodpisala spolocnu hmotnu zodpovednost, no majetok uzivala spolocne. po mojom odchode na md bolo bez mojej pritomnosti prestahovane oddelenie do inej budovy - cize dalsie osoby... naslednou reviziou bola zistena strata cca 10 rocneho diktafonu, ktoreho cenu ziadaju nahradit - chcu povodnu kupnu cenu. mam dve otazky - maju pravo vymahat nahradu skody a ak ano, ci maju pravo ziadat povodnu kupnu cenu - co tak amortizacia? za odpoved dakujem, maria
Zákonník práce